Matka Tereza patrí medzi najdôležitejšie postavy duchovného sveta v celej našej histórii. Matka Tereza, vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu, sa narodila 26.8.1910 v macedónskom Skopje. Je nositeľkou Nobelovej ceny za mier a zakladateľkou rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky.
Jej matka Drane pochádzala z mesta Gjakovë (v dnešnom Kosove), otec Nikollë bol majiteľom drogérie a zomrel, keď mala Agnes osem (podľa iných zdrojov sedem až desať) rokov. Mala dvoch súrodencov – brata Lazëra a sestru Age. V náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium, či Mariánska kongregácia, ale aj juhoslovanskí jezuiti, hlavne Franjo Jambreković, ktorý jej čítal listy misionárov z Indie už ako dvanásťročnej. Ako osemnásťročná premýšľala o svojej budúcnosti. Zvláštnym spôsobom sa znova stretla s listami, v ktorých boli kázne jezuitských misionárov z Indie. Túžila po misiách, ale nechcela byť rehoľníčkou. Keď premýšľala, ako by sa dostala do Indie, jediné východisko bolo vstúpiť do rehole. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (IBVM – Institut Beata Virgine Maria) v Írsku, ktoré mali v Bengálsku misijné stanice.
29. novembra 1928 odišla do kláštora Loreto v Rathfarnhame v Dubline; odtiaľ do Indie (1. decembra 1928), kde začala svoj noviciát v Dárdžilingu (Darjeelingu) spolu s juhoslovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Tam Agnes dostala rehoľný habit, a dala si meno Tereza z úcty ku sv. Terézii od Dieťaťa Ježiša (6. január 1929). Po zložení sľubov sa stala učiteľkou zemepisu a dejepisu na St. Mary´s High School v Kalkate. Zároveň študovala, aby dosiahla magisterský titul a stala sa riaditeľkou školy. 24. mája 1931 zložila prvé sľuby a 24. mája 1937 zložila večné sľuby v Dárdžilingu za prítomnosti arcibiskupa Ferdinanda Periera SJ.
Keď Matka Tereza oslavovala 36 rokov, v Kalkate sa politická situácia zostrila a po menších vzburách medzi hinduistami a moslimamivypukla 16. augusta 1946 posledná, najkrvavejšia z nich. Po krviprelievaní a mučení najchudobnejších Matka Tereza začala uvažovať o svojom živote a jej pravej cesty. 10. septembra odišla do Darjeelingu na duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povolanie. Pri odchode sa na stanici v Kalkate ocitla medzi chudobnými a jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach. Keď sa vrátila do Kalkaty bola rozhodnutá zmeniť svoj život.
V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach; o mesiac neskôr si vyžiadala povolenie z Ríma. 18. augusta 1948 odišla z rehole Loretániek a obliekla si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene. Odišla na tri mesiace do Patny k lekárskym misionárkam na ošetrovateľský kurz. V decembri sa vrátila do Kalkaty a bývala u malých chudobných sestier. 21. decembra 1948 otvorila prvú školu v chudobnej štvrti Moti Jheel.
7. októbra 1950 bola schválená nová Kongregácia misionárok lásky (rehoľná skratka MC; ľudovo: sestry Matky Terezy) so sídlom v Kalkate. Pridala si k rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) ešte štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najchudobnejším z chudobných. 1. februára 1965 sa sestry stali rehoľnou spoločnosťou s pápežskými právami. V roku 1976 založila Matka Tereza na žiadosť amerických biskupov kontemplatívnu vetvu rehole Sestry Slova.
Potraty označila za „najväčšieho ničiteľa mieru súčasnosti“ a prehlásila: „ ak je matka schopná a ochotná zabiť vlastné dieťa, čo bráni tomu, aby som zabil ja teba a ty mňa? Medzi tým nie je žiadny rozdiel.“
V roku 1997 sa zo zdravotných dôvodov vzdala misie a na jej miesto nastúpila sestra Nirmala MC. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov. Jej telo ležalo v chráme sv. Tomáša celý týždeň pod sklom, zahalené štátnou indickou vlajkou. Indická vláda Matku Terezu poctila štátnym pohrebom rovnako ako aj Mahatma Gándhího.
Od roku 2001 je po nej pomenované medzinárodné letisko v Tirane.
Dňa 19. októbra 2003 bola pápežom sv. Jánom Pavlom II. vyhlásená za blahoslavenú. Pápež František 17. septembra 2015 potvrdil druhý zázrak na príhovor Matky Terezy z uzdravenia smrteľnej choroby mozgu. 15. marca 2016 Svätá stolica oznámila, že jej kanonizácia bude 4. septembra 2016.[5] Dňa 4. septembra 2016 bola pápežom Františkom vyhlásená za svätú na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Liturgická spomienka na sv. Matku Terezu je 5. septembra.
Vyznamenania:
Matka Tereza získala niekoľko cien. K týmto cenám povedala toto: Ceny nie sú pre mňa, ale pre mojich ľudí. Sú pre ľudí, ktorých si konečne niekto všimol. (reportér Desmond Doig o Matke Terézii)
1948 – indické občianstvo
1962 – medaila Padmašrí – indický lotosový rad (získala ho ako prvá osoba nenarodená v Indii)
1962 – Magsaysayova cena – za medzinárodné porozumenie (založené na počesť zosnulého prezidenta Filipín)
1964 – cena Pavla VI. – daroval jej limuzínu Ford Lincoln (rok výroby 1964) ako jedinečný kus – dar amerického ľudu Pavlovi VI; priamy predaj by priniesol úžitok 7 500 libier, no sestry získali od vlády dovolenie vypísať lotériu na pápežovo auto a konečný zisk z lotérie bol 37 500 libier
1969 – Néhrúova cena
1971 – cena mieru Jána XXIII.
1971 – vyznamenanie Milosrdný Samaritán v Bostone
1971-10-16 – čestný doktorát humanitných vied vo Washingtone
1972 – cena Džavahárlála Néhrúa za medzinárodné porozumenie za rok 1969
1973 – Templetonova cena za podporovanie náboženstva od princa Filipa v Londýne
1974 – vyznamenanie Mater et Magistra Tretieho rádu sv. Františka z Assisi
1977-06-10 – čestný doktorát univerzity v Cambridge
1979 – Nobelova cena za mier – peniaze, ktoré získala za vyznamenanie investovala do nových domov pre umierajúcich, narkomanov a deti
1996 – honorárne občianstvo USA