Výnimočnosť, originalita, kontrastnosť. Dokonalá ukážka zmesi rôznych kultúr a národností, nielen z Európy, ale aj z celého sveta. Starý dobrý „erazmovský“ Rotterdam sa míľovými krokmi pohol vpred. Čo všetko jeho pokrok priniesol, a ako ho vníma turista či stály obyvateľ mesta, nám načrtne nedávna návštevníčka, Veronika Rusnáková.
Byť mestom s najväčším prístavom v Európe, donedávna dokonca najvyťaženejším na svete, so sebou rozhodne prináša pozitíva aj negatíva. Z drvivej väčšiny mesta zmizli útulné domčeky, spolu s tankami a bombardérmi 2. svetovej vojny. To, čo sa na prvý pohľad mohlo zdať ako hrôza, však znamenalo aj príležitosť. Táto „čistá tabuľa“ je o niekoľko desaťročí zaplnená kúskami dizajnérov a architektov, aké nájdeme málokde.
Architektúra
„Niektorí mestu prisúdili prívlastok európsky či holandský Manhattan, a skutočne právom,“ opisuje svoje dojmy Veronika. „Už samotná stanica bola veľmi zaujímavá a pekná, prakticky neporovnateľná s našimi (smiech). A tento duch moderna a abstraktu sa nesie celým mestom.“ Medzi najväčšie skvosty patrí rozhodne Markthal. V jeho priestoroch, alebo lepšie povedané v priestoroch pod ním, nájdete cukrovinky, ovocie či korenie najrozmanitejších chutí a vôní. „Išla som okolo a len tak mi zrazu akási žena nasypala korenie na ruku,“ s úsmevom spomína na nečakanú ochutnávku. Zaujímavou stavbou je aj Cube House, alebo v holandčine Kubushuizen, naprojektovaný v roku 1980 architektom Pietom Blumom. V tejto unikátnej budove (podobne ako v tele Markthal) sú vytvorené obytné priestory.
Stará časť mesta
Ak sa z centra presunieme na perifériu, konkrétnejšie do oblasti Schiedam, objavíme kúsok zachovalej histórie. Príjemné malé stavby postavené blízko seba, pomerne malé, ale útulné, niektoré možno až príliš blízko rieky. „Práve v tejto oblasti sme hľadali typický mlyn. Našli sme tam 2 ale v ich priestoroch boli len obchodíky,“ dodáva Veronika. Aj napriek tomu, že sa oblasť pýši bohatou zeleňou a upravenými parkami, našej návštevníčke chýbal jeden veľmi dôležitý symbol Holandska: „Za celú tú dobu som nevidela ani jeden jediný tulipán. To ma trošku sklamalo.“
Stret kultúr
Holandsko, prakticky ako väčšina západných krajín je stretom rôznych kultúr, náboženstiev a teda aj mentalít. Rotterdam ponúka presne takúto svetovú vzorku. Od domácich Holanďanov, cez Turkov a Poliakov, až po Angličanov či Američanov. Prisťahované obyvateľstvo obýva skôr centrum mesta, periféria si stále drží prevahu domácich. Rôzne názory a hodnoty prinášajú aj konflikty, dokonca aj otvorené násilné strety. K takým najviac dochádza v oblasti južného Rotterdamu, kde sú prakticky na dennom poriadku.
Gastronómia
Typickým holandským jedlom je Frikadel, akýsi pároček, chuťou podobný fašírke. „Najviac je tam však kebabu. Ten nájdete na každom rohu. Ale musím povedať, že je aj naozaj chutný,“ konštatuje naša návštevníčka. Pri jedle rozhodne treba spomenúť aj nápoje. Kuriozitou je pivo. Totižto, ak si v Rotterdame objednáte malé pivo, dostanete ho v 150 ml pohári. Veľké má len o deci viac. „Výber potravín v obchodoch je o niečo rozmanitejší ako u nás. Je to asi aj kvôli tej multikultúre a aj vďaka tomu, že do tohto prístavného mesta je dovážané všetko pre celú Európu,“ vysvetľuje Veronika.
Veronikine postrehy
„Páčilo sa mi tam naozaj všetko. Ako turista som bola skôr ohromená a nevnímala som nejaké negatíva, a ak áno, tak len minimálne alebo len z počutia známych, ktorí tam bývajú. Pri Holandsku, celkovo, mi však nedá nespomenúť akúsi liberálnosť. Neviem si predstaviť, že by u nás 60 ročný muž išiel len tak do coffee shopu kúpiť si marihuanu. Taktiež ich nočný život. Niektoré mestá v Holandsku majú nočného starostu, ktorý sa stará o život v meste počas noci. Je naozaj zaujímavé, ako tam ľudia fungujú. Nie horšie, ani lepšie, jednoducho inak. Za veľké plus považujem fakt, že takmer každý hovorí po anglicky. Ale predsa, tým najkrajším a najlepším bola pre mňa práve historická časť. Mám rada staré mestá, lebo si tak trochu akoby uchovávajú svoj príbeh.“