Keď sa povie marec, mnohým hneď napadne označenie mesiac knihy. Málokto však tuší, že by to pokojne mohol byť aj mesiac Alberta Einsteina. Nielenže sa najznámejší fyzik minulého storočia narodil 14. marca, ale presne pred sto rokmi sa 20. marec zapísal do histórie ako deň, kedy bola publikovaná jeho všeobecná teória relativity.
Einstein najskôr v roku 1905 vyjadril súvislosť medzi priestorom a časom v špeciálnej teórii relativity, v ktorej sa vplyv gravitácie môže zanedbať. Potom nastala dekáda trápenia a dolaďovania až napokon v roku 1915 predstavil v Berlíne všeobecnú teóriu relativity. V marci 1916 bola publikovaná v americkom odbornom časopise, vďaka čomu sa s ňou mohli oboznámiť vedci z celého sveta.
Stručne sa dá povedať, že Einstein vo svojej teórii zaviedol nový spôsob nazerania na priestor a čas a oboje zlúčil do štvorrozmernej sústavy nazývanej časopriestor, pričom gravitačné pole je jeho zakrivením. Experimentálne túto teóriu potvrdil v roku 1919 Charles Eddington pri zatmení Slnka, keď meral pozície okolitých hviezd a zistil, že v tesnom okolí slnečného disku boli polohy hviezd posunuté oproti bežným hodnotám. Z Einsteina spravil tento dôkaz hviezdu.
Rovnicou E=mc^2 taktiež vyjadril odvážne tvrdenie, že hmota a energia je tá istá vec, len sa prejavuje v inej podobe. Energiu je teda možné premieňať na hmotu a naopak.
Relativita sa uplatnila aj v atómových bombách
Pri štiepení atómového jadra sa hmotnosť nezachováva. Zdanlivo sa niekam stráca, no v skutočnosti je len premieňaná na energiu. Einstein teda predpokladal, že v atómovom jadre sa skrýva ohromný potenciál na nárazové uvoľnenie veľkého množstva energie. V roku 1945 sa teórie stali realitou, keď sa naplno prejavila ničivá sila atómových bômb. Ďalšie technológie umožnili túto energiu uvoľňovať pomaly a postaviť atómové elektrárne.
Teóriu relativity v podstate využívame každý deň, pričom si to ani neuvedomujeme. Stačí, aby sme zapli GPS. Toto zariadenie vie vypočítať súradnice na základe času cestovania jednotlivých signálov, ktoré vysielajú vesmírne satelity. Aby GPS fungoval spoľahlivo, je potrebné veľmi presne merať čas. S poznatkami z teórie relativity to už nie je žiadny problém.
Podľa vedcov patrí Einsteinova teória k najväčším revolučným hypotézam v histórii fyziky. Dokonca je považovaná za najvýznamnejší počin od objavenia gravitačného zákona Isaacom Newtonom v roku 1687.
10 faktov o géniovi, ktorý si neprebral Nobelovku
„Nechcem byť človekom, ktorý je úspešný, ale človekom, ktorý za niečo stojí.“ – Albert Einstein
- Ako malé dieťa začal neskoro chodiť a hovoriť, preto mali jeho rodičia obavy, či nejde o mentálne zaostalé dieťa.
- Rád hral na husliach a člnkoval, hoci sa nikdy nenaučil plávať.
- Bol typickým roztržitým a zábudlivým profesorom, ktorý sa veľmi nestaral o svoj vzhľad a oblečenie.
- V novembri 1921 získal Nobelovu cenu za fyziku. Keďže si však na podobných poctách nezakladal, namiesto jej prevzatia pokračoval v prednáškovej ceste po Japonsku.
- S ročným príjmom 12-tisíc mariek bol najlepšie plateným profesorom v Nemecku. Sám si pritom nebol istý, či nesklame očakávania. „Páni Berlínčania so mnou špekulujú ako so sliepkou. Ja však neviem, či ešte dokážem znášať vajcia,“ reagoval s typickým humorom.