Bazilika svätého Petra stojí na posvätnom mieste, kde bol ukrižovaný a pochovaný apoštol Peter a je dielom významných architektov, z ktorých každý niečo pridal, odstránil alebo zmenil. Každoročne ju navštevuje množstvo turistov z celého sveta. Stavba trvala 123 rokov. Základný kameň položil Pápež Július II., bolo to presne 18. apríla 1506.
Od cirkusu, cez pohrebisko až po baziliku
Dnešná podoba veľkolepého vatikánskeho chrámu v srdci kresťanského sveta je výsledkom mnohých zmien. V prvom storočí nášho letopočtu sa na mieste, na ktorom sa dnes bazilika týči, nachádzal Nerov cirkus. Práve tu bol podľa dostupných prameňov umučený apoštol Peter. Rozprestieralo sa tu aj pohanské pohrebisko. Jednoduchý a prostý Petrov hrob začali navštevovať mnohí pútnici, čo podnietilo cisára Konštantína v roku 324 k rozhodnutiu postaviť nad hrobom baziliku. Vysvätená bola pápežom Silvestrom I. v roku 329. V nasledujúcej dobe chrám prechádzal ďalšími úpravami a rekonštrukciou, a to až do 14. storočia, kedy začal chátrať. Preto sa vtedajší pápež Mikuláš V. rozhodol baziliku prestavať.
V mnohom nesie bazilika stopy Michelangela
Výstavba dnešnej baziliky začala v roku 1505 za pontifikátu pápeža Júliusa II. a celá stavba bola dokončená v roku 1629. Projekt vypracoval architekt Donato Bramante. Pôvodne mal mať chrám tvar gréckeho kríža s ústrednou veľkou kupolou a štyrmi menšími nad postrannými kaplnkami. Nový pápež Lev X. nemal dostatok finančných prostriedkov, a tak musel stavbu financovať z predaja odpustkov, čo však vyvolalo vzburu. Práce sa zastavili po nečakanej smrti Bramantiho v roku 1514. Následne boli stavbou poverení viacerí architekti, ale ani jednému sa nepodarilo projekt zrealizovať. Boli medzi nimi Rafaelo Santi, Giuliano da Sangallo, Antonio de Sangallo mladší, ktorý prišiel s novým návrhom baziliky, ale neuspel. V roku 1547 poveril pápež Pavol III. výstavbou chrámu Michelangela. Ten dokončil fresku Sixtínskej kaplnky. Michelangelo sa vrátil k pôvodnému projektu vypracovanému Bramantim, z návrhu odstránil jedine kopule nad kaplnkami. Do svojej smrti v roku 1564 sa mu podarilo postaviť apsidu a stred kríža, ako aj posilniť steny, pretože sa mu zdalo, že by pôvodnú stavbu neuniesli. V pravej lodi baziliky dnes pohľad upúta kaplnka s Michelangelovou Pietou, zobrazením Panny Márie s telom Krista v náručí po jeho zložení z kríža. Socha pochádza z roku 1492.
Po Michelangelovej smrti v načatých prácach pokračovali ďalší architekti, ako Jacopo Barozzi da Vignola so svojim synom, Giacomo della Porta a Domenico Fontana, ktorý dokončil kupolu. Výrazným spôsobom napomohol bazilike architekt Carlo Moderna, ktorý podľa požiadaviek tridentského koncilu zmenil krížový pôdorys za tvar latinského kríža. Dokončil priečelie, átrium a fasádu. Po jeho smrti sa staviteľom stal Gian Lorenzo Bernini, ktorý baziliku úspešne dokončil. Bazilika svätého Petra (Basilica di San Pietro in Vaticano) bola vysvätená 18. novembra 1629 pápežom Urbanom VIII. Posledná etapa výstavby však pokračovala ďalej až do roku 1666, kedy bola dokončená kolonáda, ktorá je dielom Berniniho, rovnako ako baldachýn nad hrobom apoštola Petra.
Cieľ púte kresťanov, ale nielen ich
Bazilika svätého Petra vo Vatikáne je jednou z najznámejších stavieb sveta. Vyniká svojou monumentálnosťou a duchovnosťou. V jej interiéri sa nachádzajú pamätníky pápežov Leva XII., Pia XI. a Pia XII., Inocenta VII., Gregora XIII. a Gregora XIV. a mnohých ďalších. Pozornosti neuniknú obrazy, sochy, oltáre a vyzdobené stĺpy. Nachádza sa tu svätostánok z pozláteného bronzu, ktorý navrhol Bernini. Oltárny obraz zobrazujúci Svätú trojicu je dielom Cortona. V pravej časti stoja tri oltáre zasvätené sv. Václavovi, sv. Erazmovi a sv. Martiniánovi. Pod kupolou sa nachádza monumentálny bronzový baldachýn, ktorý stojí nad hrobom apoštola Petra a slúži ako akýsi prístrešok pre pápežský oltár. Baldachýn je vyrobený z 927 ton tmavého bronzu z Pantheonu a je vysoký približne 30 metrov. Kupolu podopierajú štyri stĺpy, v ktorých sa nachádzajú výklenky so sochami sv. Longina, sv. Heleny, sv. Veroniky a sv. Ondreja. Nad sochou sv. Longina od Berniniho je v relikviári umiestnená kopia, ktorou Longinus prebodol Ježiša Krista. Medzi ďalšie vzácne pamätihodnosti patrí Kaplnka a trón svätého Petra, Kaplnka Panny Márie, oltár Najsvätejšieho srdca Ježišovho, krstiteľnica zo 4. storočia či pomník pápeža Pia VIII., ktorý je zobrazený ako kľačiaci a modliaci sa pred sochou Krista na tróne a sochami sv. Petra a Pavla. Za ním sa nachádza múzeum Museo del Tesoro della Basilica di San Pietro, v ktorom sú vystavené pápežské rúcha a tiary, sochy, kandelábre či dary od kráľov. V krypte pod bazilikou sa nachádza viac ako sto hrobov pápežov, katolíckych panovníkov a niektorých ďalších významných osobností (sv. Ignác z Antiochie alebo skladateľ Palestrina). Najvýznamnejším však ostáva hrob svätého Petra.
Veriaci prichádzajú do Baziliky svätého Petra a na Svätopeterské námestie vo Vatikáne, aby si vypočuli príhovor pápeža (v súčasnosti pápeža Františka) a aby od neho dostali požehnanie. Každú nedeľu pápež žehná zhromaždeniu napoludnie.
Bazilika svätého Petra je druhou najväčšou na svete (po Baziliky Panny Márie Mierovej na Pobreží slonoviny). Rozprestiera sa na ploche 15 160 m2, dĺžka chrámu je 211,5 metrov a výška 133,3 metrov. Kupola váži 14-tisíc ton. Dovnútra baziliky sa zmestí až 60-tisíc ľudí.
Autor: Paula Mokra