Peking je dodnes pre väčšinu exotické mesto na druhej strane zemegule. Väčšinou spojené s hmlistými predstavami o neuveriteľne veľkom meste obývanom malými ľuďmi neustále sa tlačiacich v metre. Kúsok pravdy na tom určite je. Peking vás však zaručene prekvapí svojou rozmanitosťou.
Nemusíte byť práve rodeným cestovateľom, aby ste nezostali v údive nad originálnou čínskou architektúrou plnou farieb, prírodných materiálov zasadených do prísnych pravidiel Feng-šuej. Okrem rozmanitých pamiatok mapujúcich niekoľko tisícročnú históriu čínskeho národa vás prekvapia samotní ľudia. Predstava o slušných Číňanoch čakajúcich pokojne v zástupe vám naruší prvá tlačenica v metre alebo na vychytených turistických atrakciách, kde to miestami vyzerá, „kto z koho“. Vrátane štuchancov do rebier a večného šomrania a nadávok.
Nech vás samozrejme tento kolorit neodradí od návštevy tohto 19 miliónového mesta. Na množstvo ľudí si budete musieť jednoducho zvyknúť. Keď sa vrátite po čase naspäť na Slovensko, aj pri bratislavskej rannej špičke sa vám bude zdať, že je mesto vyľudnené. Na druhej strane pri takomto počte ľudí oceníte široké ulice, viacprúdové diaľnice, ktoré pretínajú mesto krížom – krážom ako megalomanské pamiatky, kde sa bez problémov zmestí niekoľko tisíc návštevníkov.
Zakázané mesto
V samotnom centre mesta na vás však dýchne atmosféra zakázaného cisárskeho mesta, ktoré svojou rozlohou a dĺžkou takmer 10 kilometrov ohromí svoju veľkosťou. Pri pohľade na červenú vstupnú bránu do zakázaného mesta si poviete „To poznám!“ Nad vstupnou bránou sa totiž vyníma známy nadrozmerný obraz Mao-CeTunga. Práve odtiaľ ohlásil vznik Čínskej ľudovodemokratickej republiky v roku 1949. Je to paradox. Odveké sídlo absolutistických vládcov – cisárov – využil nový vodca krajiny, aby vládol podobnou rukou ako vtedajší cisári.
Vďaka tomu, že komunistická moc nezasahovala do zakázaného mesta aj dnes môžu milióny turistov z celého sveta sa nadchýnať prepracovanou sústavou originálnych budov s viac ako 9 000 miestnosťami, ktoré ponúkajú každému návštevníkovi detailný prehľad o živote absolutistických vládcov. V zakázanom meste bol totiž cisár jediným mužom. O jeho pohodlie sa staralo viac ako 10 000 konkubín a viacero eunochov. Bohatstvo a izolácia cisára dokazuje aj skutočnosť, že obyvatelia sa nemohli dotknúť ani ochrannej steny zakázaného mesta. Výnimočnou je nielen samotná rozloha a neopakovateľná architektúra, ale aj samotná technológia výstavby. Jednotlivé paláce sú postavené totiž bez použitia jediného klinca.
Chrám nebies
Najväčší chrámový komplex v meste je zasvätený bohom a nebesiam. Číňania odpradávna vyznávali súlad medzi zemou a nebesami. Tomu podriaďovali celý svoj život. Dôkazom je najvyššia stavba v celom komplexe tzv. Sieň modlitieb za dobrú úrodu, ktorá bola miestom každoročných osláv úrody. Okrúhly pôdorys chrámu s troma modrými strechami dlhé roky označoval najvyššiu budovu v meste. Symbolika čísiel nie je náhodná. Vo vnútri sa nachádza 28 stĺpov. Štyri z nich reprezentujú 4 ročné obdobia, 12 stĺpov reprezentuje mesiace v roku a posledných 12 predstavuje 12 hodín v jednom dni (v čínskej kultúre mal deň 12 hodín). Dnes je považovaný Chrám nebies právom za symbol Pekingu.
Letný palác
Stačí zájsť niekoľko kilometrov severozápadne od centra mesta a dostanete sa do najväčšieho parkového komplexu v Pekingu. Rozsiahly park (300 hektárov) je zmes najrôznejších štýlov architektúry a čínskeho zmyslu pre detail. Celému parku dominuje umelo vytvorené jazero a veža týčiaca sa na kopci. Plavba sa po jazere loďkami v podobe drakov obkolesená v zelenej prírode spojenej s originálnou architektúrou vytvárajú pocit výnimočnosti. Predstava, že táto nádhera patrila jednému človeku sa zdá v súčasnosti absurdná. Potešenie má dnes každý, ktorý zavíta nielen k jazeru alebo aj do jednej z mnohých členitých budov, ktoré mali za úlohu slúžiť cisárskej rodine na plnenie politických úloh ale aj relaxáciu. Nie nadarmo sa nachádza v letnom paláci jedno z najpoprednejších operných javísk v Číne. Cieľom je ako vždy, spojenie ducha a prírody do jedného nerozlučného celku a dosiahnutie dlhovekosť a harmóniu.
Čínsky múr
Aby ste videli jeden z divov sveta, nemusíte z Pekingu cestovať ďaleko. Stačí vám nasadnúť na jeden z mnohých miestnych autobusov a, pokiaľ neuviaznete v zápche, za pol druha hodiny ste na mieste. O tom, že čínsky múr nie je len div sveta, ale najmä svetová atrakcia vás presvedčia desiatky autobusov, vreckárov a tisícky tlačiacich sa návštevníkov. Urobiť si pamiatku v podobe fotografie na čínskom múre nie je vôbec jednoduché. Buď vyšliapete stovky schodov na vrchol múra, alebo necháte sa pohodlne vyviesť bobovou dráhou do polovice kopca. Ak nie ste fanúšikmi nikdy nekončiaceho stúpania do kopca, odporúčame vám ako pamiatku kúpiť si tričko „Zdolal som čínsky múr“ v jednom z mnohých stánkov so suvenírmi. V každom prípade výhľad na veľkolepý čínsky múr stojí skutočne za to.
Nech sa rozhodnete navštíviť v Pekingu čokoľlvek nezabúdajte na skutočnosť, že skutočný Peking nie je len o predraženej kačici alebo čínskom múre. Je to najmä o ľuďoch, ktorí dodnes žijú v pôvodných a skromných obydliach (tzv. Hutongy) a konzumný svet plný turistov a vychýrených svetových značiek je im na míle vzdialený. Skutočný Peking je nepretrvávajúci boj medzi moderným spôsobom života a tradíciou pestovanou po celé tisícročia. Čo má navrch, o tom, si už musíte urobiť obraz sami.