V bohatej rodine obchodníka s obilím v maďarskom mestečku Mako sa 10. apríla 1847 narodil chlapec, ktorý si o niekoľko rokov neskôr splnil svoje sny. Človek, ktorý znamenal pre žurnalistický svet veľmi veľa.
Mladý Joseph Pulitzer bol chudej a vysokej postavy, mal veľké problémy so zrakom, bol vzdelaný no cez to všetko cítil, že mu v žilách koluje krv dobrodruha. Jeho otec chcel, aby prevzal rodinný podnik, ale Joseph sa svojmu predurčenému osudu vzpriečil a túžil vstúpiť do armády. Skúšal šťastie vo francúzských légiách, no neuspel. Odmietli ho aj v ďalších dvoch armádach – v rakúskej i britskej. Odvážny Pulitzer, vtedy sedemnásťročný chlapec, sa nevzdal. Napokon sa dostal do americkej Union Army, kde verbovali takmer každého mladého muža do americkej občianskej vojny. Bojoval na pozícií náhradníka a traduje sa historka, že keď sa loď ukotvila, skočil do vody a preplával na breh, aby tam bol ako prvý.
Chcel sa dostať k armáde
Necelý rok bojoval v Lincolnovej kavalérií a po vojne mu uznali americké občianstvo. Usadil sa v St. Lousi v Missouri bez peňazí. Mal síce vzdelanie, hovoril plynule po nemecky, francúzsky a maďarsky, ale ešte stále nevedel dobre po anglicky a tak študoval popri práci angličtinu i základy práva v miestnej knižnici. Jeho prvé zamestnanie po vojne, bolo na pozícií prístavného robotníka, pracoval aj ako čašník a zarábal si i pochovávaním obetí cholery. Keď sa cholera utíšila bol opäť bez práce.
Od šachu k novinárčine
K žurnalistike sa dostal takpovediac nechtiac. Medzi jeho hobby patril šach. Raz, keď bol v knižnici a študoval si prisadol k dvom hráčom šachu. Pulitzer sa im priplietol do debaty až sa z nich vykľuli vydavatelia nemeckých novín Westliche Post. Ponúkli mu prácu a o štyri roky neskôr, keď mal dvadsaťpät i balík akcií. „Nemohol som tomu uveriť. Ja, neznámy, smoliar, chlapec z ulice, som bol vybraný na takú zodpovednú prácu. Bol to ako sen, ʺ napísal neskôr Pulitzer. Krátko po tom, čo mal kapitál, odkúpil zanikajúce denníky Post a Dispatch. Spojil ich do jedného a tak začala jeho kariéra.
World mu zmenil život
Pre jeho ďalší rozvoj mu bol St. Luis primalý a preto odišiel do New Yorku, kde kúpil The New York World, ktorý premenoval na The world. V roku 1883 si noviny World nikto nevšímal. Pulitzer z nákladu 25 000 kusov za tri roky spravil 250 000 a za ďalších dvanásť rokov to bol už milión. Za týmto úspechom stála jeho teória, že noviny musia byť bonbónom pre oči. Nezmenil teda len články, ale najmä grafiku, začal používať ilustrácie, politické karikatúry, zmenil typ písma a nabádal svojich editorov, aby vymýšľali pravdivé, ale chytľavé titulky. Pár dní po tom ako odkúpil The World dal sám na titulku brooklynský most, len preto, že ho všetci poznali a považovali za veľkolepý. A v tejto podobe vychádza The World dodnes. Pulitzer ako prvý zaviedol rubriku šport a začal sa venovať i ženskej sekcii. Založil i nedeľnú prílohu. Tento novinár bol príkladom toho ako z prepadáka urobiť vplyvné médium. Stal sa „otcom“ investigatívnej žurnalistiky. V jeho novinách nechýbali pravdivé až dych vyrážajúce články o podvodoch, korupciách a celebritách. Jeho reportéri odhalili tunelovanie výstavby Panamského prieplavu či život v psychiatrických liečebňach. Nebol to však bulvár ako ho poznáme dnes.
Bitka komiksových postavičiek
Na prelome 19. a 20. storočia sa začala mediálna vojna medzi mladším novinovým magnátom Williamom Hearstom a starším Josephom Pulitzerom. Hearst získal veľký podiel v denníku Journal a rozhodol sa Pulitzera zničiť. Hearst chcel natoľko zvíťaziť, že prebral Pulitzerovi komiksového autora Richarda Feltona Outcaulta, ktorý kreslil obľúbený komiks The Yellow Kid. Väčšina ľudí opustila The World a nasledovala svoju obľúbenú postavičku do Journalu. Ani jeden z nich sa však nevzdal a tak The World i Journal mali svojho žltého maskota (v tej dobe boli noviny čiernobiele a žltá farba bola jediná, ktorá sa vpila a neroztiekla). Táto bitka komiksových postavičiek vošla do dejín ako žltá žurnalistika. Závisť dvoch denníkov zašla priďaleko. Keď v roku 1898 vybuchla americká vojnová loď Maine v havanskom prístave, kde zomrelo 260 ľudí, všetky denníky čakali na vyšetrovanie a jeho záver. Len Journal a World začali neseriózne písať a špekulovať, že explózia nebola náhodná alebo, že za ňu môže natrhnutý kábel. Neskôr sa ukázalo, že to bolo klamstvo. Pulitzer oľutoval prácu s faktami a vyšlo na povrch, že ho to trápilo do konca života.
Najťažšou skúškou pre Pulitzera bol fakt, že jeho problémy so zrakom prerásti oveľa ďalej. Na jedno oko nevidel vôbec a druhým rozoznával len svetlo a tmu. Ani to ho však neodradilo riadiť svoje noviny a jazdiť na svojom koni po Central Parku.
Jeho novinárskym krédom , ktoré uverejnil v denníku Post – Dispatch bolo: „Šesťkrát týždenne môžu naši čitatelia čítať pravdu bez toho, aby sa museli niečoho báť. Usilujem sa o to, aby sme sily diabla ukazovali na dennom svetle. ʺ Joseph Pulitzer odišiel od nás v roku 1912 na svojej jachte Liberty. Zanechal po sebe skutočne veľa. Tým najznámejším je pre nás Pulitzerova cena udeľovaná od roku 1917. A aby sme nezabudli. Dnes je 10. apríl. Nie je to tak dávno, čo sa ten odvážny chlapec narodil a stal priekopníkom žurnalistiky.
Autor: Monika Koptová