Mierne podnebie a geologické podmienky vytvárali z našej krajiny a jej jednotlivých regiónov najlepšie miesto pre chov zveri. Tým sa samozrejme začali rozvíjať aj prvé predpoklady pre lov a jeho vyššie formy.
Základná potreba
Od nepamäti zostával lov najdôležitejším zdrojom životných potrieb človeka. Až neskôr sa začal radiť medzi viac uznávané odvetvie. Lov bol a aj je uskutočňovaný z rôznych dôvodov, účel potravy, rekreácie, odstránenia predátorov, ktorí sú nebezpeční pre ľudí alebo obchod.
Moderný manažment voľne žijúcich živočíchov
Zákonný lov s dokonalými poľovníckymi potrebami sa odlišuje od pytliactva, ktoré je nezákonným zabíjaním alebo odchytávaním lovených druhov. Lov môže byť tiež prostriedkom kontroly škodcov.
Obhajcovia poľovníctva tvrdia, že lov môže byť nevyhnutnou zložkou moderného manažmentu voľne žijúcich živočíchov. Môžeme prostredníctvom neho udržať aj populáciu zdravých zvierat v ekologickej únosnosti prostredia. Takže pokiaľ sa poľovník z blízkosti pohodlia svojej nádhernej obývacej steny vyberie na lov, nemali by sme to považovať zákonite za niečo zlé.
Prví známi lovci
Rakúsky cisár Maximilián I. zaviedol dodnes zaužívané poľovnícke zásady. Obhospodarovanie, plánovanie odstrelu a vybavenie poľovníckeho revíru dobrým ďalekohľadom. Hlavnou mravnou zásadou u poľovníkov by mala byť starostlivosť o divú zver, čím v podstate predbehol svoju dobu asi o 400 rokov. Podobne sa postaral aj o zavedenie zelenej farby v ich oblečení.
V roku 1808 usporiadal Napoleon Bonaparte na počesť svojej manželky Jozefíny hon na jeleňa. Tá mu nakoniec udelila slobodu, čo sa potvrdilo špeciálne zhotoveným obojkom, kde bolo napísané, že mu darovala život.
Zo štatistík vyplýva, že zver je dnes na tom o niečo horšie. Kedy v minulosti vážil jeleň až 400 kg, dnes je za mimoriadne dobre stavaného, považovaný 200 kilogramový. Lepšie je na tom zver aspoň z pohľadu svojho statusu, kedy by nemala byť dnes už považovaná za vec.