7.2.1968 je dátum, kedy sa narodil jeden z najlepších hokejistov slovenskej histórie – Peter Bondra. Ten už bude naveky spájaný s finálovým gólom na MS 2002.
Peter Bondra (* 7. február 1968, Luck, Ukrajina) je bývalý slovenský hokejový útočník. Vynikal rýchlym korčuľovaním a patril k najúspešnejším zakončovateľom v NHL. Výraznou mierou pomohol slovenskej reprezentácii k zisku titulu majstra sveta (2002). Po ukončení aktívnej kariéry v októbri 2007 sa stal jej generálnym manažérom. Jeho starší brat Juraj bol hokejový obranca.
Petrov otec pochádza z Jakubian v okrese Stará Ľubovňa. V roku 1947 sa celá jeho rodina vysťahovala na Ukrajinu (mal šesť sestier). Peter Bondra uvádza, že tam otec odišiel za prácou.[1] Podľa jednej z otcových sestier sa však vysťahovanie udialo „dobrovoľne-nedobrovoľne“.[2] Niektoré zdroje tvrdia, že dôvodom bola výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a ZSSR, pričom vysťahované rodiny osídľovali miesta po volyňských Čechoch.[3] Petrov otec si na Ukrajine našiel manželku Nadeždu, ktorá bola poľskej národnosti. Ani jeden z nich nemal vzťah k športu. Spolu mali troch synov – Vladimíra, Juraja a Petra. Keď mal Peter tri roky, jeho otec sa vrátil aj s rodinou na Slovensko, usídlili sa v Poprade. Pracoval ako šofér mliekarenského auta, jeho manželka na poľnohospodárskom družstve. Svoje rodné mesto navštívil Peter len raz – ako desaťročný. Rodičia mu nikdy nevybavili česko-slovenské občianstvo, úmyslom bolo oslobodiť ho od vojenskej služby. Otec mu zomrel v roku 1982, po neskorom objavení zápalu slepého čreva.
e odchovancom Popradu, kde odohral sezónu 1985/86 v 1. SNHL. V nasledujúcom ročníku debutoval v česko-slovenskej lige ako hráč VSŽ Košice. V ďalšej sezóne 1987/88pomohol tomuto mužstvu vybojovať titul česko-slovenského majstra.
V roku 1990 si ho vybral v úvodnom drafte NHL tím Washington Capitals v 8. kole ako 156. v poradí. Už v nasledujúcej sezóne sa dostal vo farbách Washingtonu na ľad NHL a hneď sa dokázal presadiť. Celkovo odohral za tento klub 14 sezón, dvakrát sa stal najlepším strelcom celej NHL. Bol držiteľom dvanástich klubových rekordov, napr. v počte dosiahnutých bodov (825), gólov (427), gólov v presilovkách (137), víťazných gólov (73), gólov v oslabení (32) a hetrikov (19). O viaceré z nich ho už obrala ruská hviezda Alex Ovečkin.
5. februára 1994 strelil päť gólov v zápase s Tampou Bay (z toho štyri za 4 a štvrť minúty).[4] Najväčší klubový úspech zaznamenal v sezóne 1997/98, Washington sa prebojoval do finále Stanley Cupu, v ktorom podľahol Detroitu 0:4 na zápasy.
V priebehu ročníka 2003/04 sa jeho klub dostal do vážnych finančných problémov a začal sa zbavovať najdrahších hráčov. Medzi nimi bol aj Peter Bondra s ročným platom 4,5 mil. USD.
Washington ho vymenil do klubu Ottawa Senators, kde odohral zvyšok sezóny. Pred ročníkom 2005/06 sa stal voľným hráčom.
Hoci o neho spočiatku javil záujem aj jeho bývalý klub Washington Capitals, nakoniec podpísal zmluvu s klubom Atlanta Thrashers so zaručeným príjmom iba 505 tisíc dolárov. Stal sa spoluhráčom krajana Mariána Hossu. V 60 zápasoch strelil 21 gólov a zaznamenal 18 asistencií.
Pred nasledujúcim ročníkom sa stal voľným hráčom, na kontrakt čakal až do 10. decembra 2006, keď sa dohodol s klubom Chicago Blackhawks. Generálny manažér klubu Dale Tallon ho označil za osvedčeného kanoniera a vynikajúco pripraveného športovca, ktorý vnesie do tímu rýchlosť a skúsenosti.[5] Podľa denníka Chicago Tribune mal podobný základný plat ako v Atlante (500 tisíc), s bonusmi 1,5 milióna dolárov za sezónu. Hneď v prvom zápase proti St. Louis Blues skóroval (v presilovke 5:3) a od méty 500 gólov v NHL ho delil jediný zásah.
Dňa 22. decembra 2006 v zápase proti Torontu strelil svoj 500. gól v NHL. Stal sa 37. hráčom v histórii, piatym Európanom a druhým Slovákom (po Stanovi Mikitovi – ten však mal v tom čase kanadské občianstvo), ktorý dosiahol túto hranicu. Bondra na to potreboval odohrať 1050 zápasov v 16 sezónach.
29. decembra 2006 utrpel zdanlivo menšie zranenie po strete s Bradom Stuartom,[6] ktoré ho však poznačilo až do konca sezóny. Pre pretrvávajúce bolesti vynechal niekoľko zápasov a v mnohých sa na ľade objavil len sporadicky. Z tohto dôvodu sa nezúčastnil ani MS 2007.
29. októbra 2007 ohlásil v Bratislave na tlačovej besede ukončenie kariéry, pričom sa stal generálnym manažérom slovenskej reprezentácie.
Peter Bondra získal slovenskú štátnu príslušnosť krátko pred olympijskou kvalifikáciou v Sheffielde (leto 1993), kde pomohol vybojovať účasť Slovenska na olympiáde v Lillehameri 1994. Na tomto prvom významnom medzinárodnom podujatí slovenskej reprezentácie sa však nezúčastnil pre klubové povinnosti vo Washingtone, keďže NHL nebola prerušená.
Reprezentoval na olympijských hrách v Nagane 1998 (v dvoch zápasoch neúspešnej kvalifikačnej časti) a ZOH 2006 v Turíne (5. miesto). Z oboch účastí na majstrovstvách sveta si priniesol medailu – zlato z roku 2002 (Göteborg) a bronz z roku 2003 (Helsinki). Celkovo odohral za Slovensko 47 reprezentačných zápasov, v ktorých strelil 35 gólov. Nosil dres s číslom 12.
Na svetovom šampionáte 2002 bol najlepším strelcom Slovenska, keď vystrelil na bránku súpera 44-krát a dal 7 gólov. V +/- hodnotení získal 12 plusových bodov (ďalší hráč Slovenska v poradí získal 5 plusových bodov). Prvý presný zásah dosiahol už v úvodnom stretnutí proti Poľsku (7:0, „Bolek“ otváral skóre). Dvakrát trafil do čierneho v záverečnom stretnutí osemfinálovej skupiny s Ruskom (6:4). Veľké chvíle legendárneho kanoniera prišli vo vyraďovacej fáze. Sekundu pred koncom 2. tretiny štvrťfinálového súboja proti Kanade znížil na 1:2 a v záverečnej dvadsaťminútovke dokonal obrat, keď prekonal Giguera po druhý raz (o vyrovnanie sa postaral Miroslav Šatan). V semifinále proti Švédsku nepremenil samostatný nájazd, stal sa však kľúčovou postavou súboja o zlato, ktorý ponúkol reprízu z druhej fázy turnaja proti ruskej zbornej. Najskôr poslal družinu okolo trénera Jána Filca do dvojgólového vedenia a 1 minútu a 40 sekúnd pred koncom finálového zápasu strelil po prihrávke Žigmunda Pálffyho najvýznamnejší gól v histórii slovenského hokeja, keď stanovil na konečných 4:3, čím rozhodol o zisku zlatej medaily pre Slovensko.[8] Stal sa najlepším strelcom celého šampionátu a členom All Stars tímu.