Piaty mesiac v roku je mesiacom lásky. V jeho polovici vystupuje do popredia prvá a najsilnejšia zo všetkých ľudských lások – materinská.
Zo starovekého Grécka a Ríma do Ameriky
Kalendár nám druhú májovú nedeľu každý rok pripomína Deň matiek. Tento sviatok pritom nie je záležitosťou posledných desaťročí. Nenahraditeľnosť matky si ľudia uvedomovali už v antike. Ženu, darkyňu života, oslavovali starovekí Gréci už 250 rokov pred Kristom. Trojdňovou slávnosťou uctievali matku všetkých – bohyňu Rhey. Paralelne si v starovekom Ríme pripomínali sviatok Matronalia, ktorý bol zasvätený bohyni Juno. Až v 16. storočí sa v Anglicku objavil sviatok, ktorý môžeme považovať za predchodcu dnešného Dňa matiek. Mothering Sunday (Nedeľa matiek) sa slávila na štvrtú veľkonočnú nedeľu počas pôstu, kedy malo všetko služobníctvo dovolené vrátiť sa z panstiev domov k svojim matkám a stráviť s nimi jeden deň. O štyristo rokov neskôr, na prelome 19. a 20. storočia, sa z iniciatívy Američanky Anny Marie Jarvisovej uvažovalo aj o oficiálnom zavedení Dňa matiek. Anna totiž po smrti svojej mamy začala viesť kampaň za vyhlásenie dňa venovaného všetkým matkám, čím si získala veľkú podporu od ostatných. Už o dva roky neskôr tento sviatok oslavovali v 45 štátoch USA. Napokon všetko spečatil Kongres USA, ktorý 8. mája 1914 oficiálne vyhlásil druhú májovú nedeľu za sviatok Dňa matiek.
Sviatok pre mamky z celého sveta
Po vyhlásení Dňa matiek podpísal americký prezident Woodrow Wilson dokument, v ktorom bol tento deň vyhlásený za celoamerický národný sviatok. Dátum druhej májovej nedele sa rozhodli prijať za svoj takmer všetky krajiny na svete, nevynímajúc tú našu. Vo vtedajšom Československu sa Deň matiek začal oslavovať v roku 1923. Zaslúžila sa o to predovšetkým Alica Masaryková, dcéra prezidenta T. G. Masaryka. Neprajníkom z radov komunistov sa však neskôr sviatok prestal páčiť, a tak ho v 50. rokoch zrušili a nahradili marcovým Medzinárodným dňom žien. Až po páde režimu v roku 1989 sa všetko vrátilo do starých koľají. Na druhú májovú nedeľu teda svietil opäť v kalendári Deň matiek a ľudia si ho odvtedy pripomínajú až dodnes.
Mamka moja, mamička, dám ti božtek na líčka
Deň matiek slávime každý rok. Spôsobov, ako vyjadriť vďaku a lásku našim mamkám, je mnoho. Deti v škôlkach a školách usporadúvajú besiedky, na ktorých znejú veršovačky, riekanky a pesničky venované mamičkám. Tie neodídu naprázdno, deti im vždy podarujú vlastnoručne vyrobené kvietky, obrázky a iné darčeky, ktoré z lásky vytvorili ich malé rúčky. Dospelí tento sviatok slávia inak. Neobíde sa bez telefonátov, pohľadníc, e-mailov či esemesiek smerujúcich na adresu našich mám. Ak sme odcestovaní, práve na druhú májovú nedeľu prichádzame domov, aby sme sa mamke poďakovali za všetko, čo pre nás po celý život robí. Či sme deti, alebo dospelí, cítime to rovnako – vieme, že mama je len jedna. Nikto na svete ju nemôže nahradiť. Napokon, azda každý sa môže nájsť vo výroku Helen Exley: „Nezaleží na tom, koľko mám rokov, vždy keď vidím niečo nové alebo krásne, chce sa mi zvolať: Mami, pod sa pozrieť!“ A v tom je materinská láska jedinečná – je zakorenená v každom srdci, ktoré sa zrodilo pod jej vlastným srdcom.
Autor: Paula Beinsteinová