Keď sa pozrieme do knihy Slovenských prírodných rekordov, všimneme si, že len málo z nich je aj Európskymi rekordmi. Okrem pár výnimiek ako tatranské endemity, minerálne pramene či jaskyne nepatria medzi ojedinelé v rámci Európe. Nemáme najvyššie hory, najmasívnejšie rieky, najväčší chlad, teplo, zrážky. Predsa však máme jednu vec, ktorá je skutočne unikátna na Európskej úrovni, a tou je stred Európy.
Geografický stred Európy sa nachádza v obci Kremnické bane, na vŕšku pri kostole sv. Jána Krstiteľa. Na miesto sa dá pohodlne prísť autom až ku samotnému stredu Európy, ktorý je vyznačený troma pamätníkmi, ktoré však nie sú pri sebe. Najvýraznejší z nich je veľký kameň. Ten nesie mramorovú dosku s informáciami, ktoré prekvapivo nie sú o samotnom strede Európy, ale o dátumoch vyhlásenia zvrchovanosti a prijatia ústavy SR a infrmáciu, že na tomto mieste bola kedysi rozložená „vatra zvrchovanosti.“ Je to totiž „základný kameň slovenskej štátnosti.“ Samotné miesto je celkom pekné, hlavne ak máte v obľube lúky. Je tu však jeden háčik: toto nie je jediný stred Európy.
Dokopy je ich viacero, historicky bol stred Európy určený v krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Poľsko a Ukrajina, momentálne sa hovorí o strede Európy v Maďarsku, Litve a Estónsku! Okrem toho je ešte viacero menej známych kandidátov na daný titul, ako napríklad ten náš. Na rôznych miestach, ktoré sú označené ako stred Európy sú postavené rozličné monumenty, v Litve je i jeho múzeum. Pre človeka, ktorý ich navštívi viacero, to môže pripadať komicky.
Dôvod, prečo je tých stredov Európy viac je ten, že Európa nemá jasne určené hranice. Budeme chcieť započítavať do Európy aj Island? Prípadne vzdialenejšie ostrovy ako Kanárske, Azorské, či dokonca Grónsko len preto, lebo patria štátom Európskej únie? Určenie si hraníc Európy so zarátaním týchto ostrovov nám totiž významne zmení poňatie Európy a teda aj jej stred. Ak by sme však tieto problémy vyriešili tým, že budeme počítať len pobrežie štátov Európy a ich ostrovy vynecháme, stále máme problém s východnou hranicou Európy. Európa je polostrov a na východe nemá žiadnu presne určenú hranicu, ktorou je pobrežie na ostatných svetových stranách. Hoci takáto hranica bola na východe určená, nie je pre každého rovnaká a podľa geografov sa líši.
Nečudo, že nám takto vzniknú rôzne stredy Európy. Čo iné hranice, to iný stred. Vybratie práve Litvy a Estónska ako stredov Európy je prekvapivé, severná hranica Európy je v tomto prípade definovaná ako jeden z ostrovov v Severnom ľadovom oceáne. To je významný rozdiel v porovnaní s hranicami, ktoré ukazujú na Maďarsko. O tomto bode bol dokonca spravený aj dokument poľským režisérom Stanislawom Muchom.
Čo nám z toho všetkého teda vyplýva? Aj keď slovenský stred Európy nemusí byť nutne hlavným a jediným, stále je to pekné miesto a to mu nik neuprie. Už len preto sa tam oplatí pozrieť.
Autor: Michal Solčanský