Prekliaty dom Winchesterovcov
Štyri poschodia, zhruba 160 miestností a povesť extravagantného miesta, kde sa človek sám bez sprievodcu stratí pokojne i na celé hodiny. Dom Winchesterovcov nechala v priebehu 38 rokov stavať Sarah Winchesterová, žena, ktorá prišla o dcéru i manžela a tvrdila, že celý rod Winchesterovcov je prekliaty. Na ochranu proti duchom teda nechala stavať dom – bludisko, ktorý mal temné sily zmiasť a ju chrániť pred ich útokmi.
Preto sú tu dvere, ktoré nikam nevedú, tajné chodby, schodisko vedúce odnikiaľ zo stropu, prepadlisko, okná v podlahe, tajné miestnosti. Pokiaľ sem vyrazíte na prehliadku, sprievodca vás bude niekoľkokrát upozorňovať, že sa máte držať skupiny, pretože stratiť sa tu znamená vymotať sa po niekoľkých hodinách.
Srdcom domu, ktorý bol pôvodne dokonca sedemposchodový (časť z neho sa zrútila počas zemetrasenia v roku 1906), je takzvaná Modrá izba, kde vraj prebiehali seansy ľudí vyvolávajúcich duchov. A turisti dodnes tvrdia, že počas prehliadky zažívali nie práve príjemné stavy. No, vyskúšať si to môžete sami, stačí si rezervovať termín prehliadky.
Viktoriánsky cintorín Highgate
Za ďalším desivým miestom vôbec nemusíte ísť ďaleko. Desivo krásny Highgateský cintorín totiž leží na severe Londýna. Cintorín, ktorého najstaršia časť pochádza z viktoriánskej éry, vznikol v roku 1839 a v okamihu, keď ho zahalí povestná londýnska hmla, je ako vystrihnutý z hororu. Brečtanom obrastené sochy, bizarné náhrobky, hustá zeleň, ktorá toho dokáže veľa ukryť…
Len škoda, že prehliadky najstaršej časti tohto desivého, ale zároveň fascinujúceho miesta prebiehajú len so sprievodcom. Vraj preto, aby turisti nepoškodzovali náhrobky. Mimochodom, ten najslávnejší, hrob Karla Marxa, poškodili niekoľkokrát.
Zaujímavosťou je, že v dobe svojho vzniku bol cintorín Highgate najmodernejším miestom pre pochovávanie v Londýne. A do popredia sa znovu dostal v 70. rokoch 20. storočia. Vtedy sa totiž objavilo niekoľko svedectiev, ktoré hovorili o zvláštnych ľuďoch vystupujúcich z hrobiek, o mŕtvych zvieratách, o vysokých postavách, o krokoch, ktoré nikomu nepatrili. V piatok 13. marca 1970 tu dokonca prebiehal hon na takzvaného upíra z Highgate.
Do lesa samovrahov na prechádzku radšej nechoďte
Pokiaľ sa rozhodnete vyraziť na prechádzku do lesa Aokigahara na severozápadnom úpätí hory Fudži, je veľká pravdepodobnosť, že nájdete samovraha. Tento les s rozlohou zhruba 35 kilometrov štvorcových je totiž od šesťdesiatych rokov 20. storočia pútnickým miestom samovrahov.
Všetko vraj odštartovala kniha Nami no To, na ktorej konci dvaja hlavní hrdinovia ukončili svoje životy práve v tomto lese. Od tej doby sem prichádza zomrieť zhruba stovka ľudí ročne. Odradiť ich od takého činu sa snaží veľké množstvo ceduliek, ktoré tu všade sú, ale pre veľkú
časť z nich je to márne. Od roku 1970 dokonca funguje dobrovoľnícka organizácia, ktorá raz do roka vyráža do lesa, zbiera ostatky nebožtíkov a stará sa o ich riadne pochovanie. V roku 2010 ich našla 54, mnohých ďalších však les nevydal.
Les Aokigahara je paradoxne vďaka svojej temnej povesti veľkým lákadlom pre turistov. Cynici dokonca hovoria, že ich je tu viac než samotných samovrahov. A do lesa vyráža i ďalšia skupina ľudí – tí, ktorí mŕtvych okrádajú o ich cennosti.
Sanatórium s povesťou najdesivejšieho domu hrôzy sveta
Nezmýľte si Beverly Hills a Waverly Hills! Zatiaľ čo prvý názov odkazuje na luxusnú štvrť v LA, druhý je pripomienkou najdesivejšieho domu hrôzy sveta. Pľúcne sanatórium v Kentucky na vrchole Waverly vzniklo v roku 1910, pôvodne ako dvojpodlažná drevená budova, neskôr prestavaná na päťposchodový objekt v neogotickom štýle.
Pľúcne sanatórium bolo uzavreté v 60. rokoch, do osemdesiatych rokov však v ohromnej budove sídlil opatrovateľský ústav pre seniorov. Od tej doby je dom opustený, chátra… a stal sa symbolom hrôzy a desu, ktorý vyhľadávajú turisti z celého sveta.
Legendy hovoria o tajomných postavách, o desivej izbe 502, kde vraj kedysi spáchala samovraždu jedna z ošetrovateliek (čo je klamstvo), o krokoch, ktoré tu turisti počujú, o chlade, ktorý sa náhle objavuje a hneď zas zmizne… Atmosféru dotvárajú i dlhé chodby, neutešený stav celého objektu a fakt, že minimálne čiastočne pravdivý je príbeh o tuneli smrti, chodbe, cez ktorú sa dole pod kopec spúšťali mŕtve telá pacientov.
Turisti to tu milujú. A je dosť možné, že i preto sa tu plánuje vystavať na základoch bývalého sanatória luxusný štvorhviezdičkový hotel, ktorý bude ťažiť práve z pochmúrnej povesti miesta.
Trosky budúcnosti v Sanzi
Futuristicky pojaté budovy mali byť moderným turistickým strediskom, ktoré bude lákať na luxus. Stredisko Sanzi sa však nikdy nedostavalo. Stavbu začali v roku 1978, ale pozastavili a nakoniec i ukončili ju o dva roky neskôr. Vraj po sérii zvláštnych nehôd, pri ktorých zomrelo niekoľko robotníkov. Celý areál potom ponechali napospas prírode.
Miestni obyvatelia v tom však mali jasno – všetko je dôsledkom toho, že areál vznikal na bývalom vojenskom pohrebisku. Iné teórie zas hovorili o ničivom vplyve sochy draka, ktorá stála pri bráne. Buď ako buď, zo Sanzi sa v krátkom čase stalo mesto duchov, trosky budúcnosti a neskôr i trochu bizarný cieľ turistov. V roku 2008 sa však i napriek protestom začalo demolovať a od roku 2010 sa hovorí o tom, že na mieste vznikne nové luxusné turistické stredisko… dúfajme, že s oveľa svetlejšou históriou než to prvé.
Zdroj:pinterest