Rod Lavel bol prvým tenistom, ktorý získal za víťazstvo milión dolárov ako finančnú odmenu. Ťažko si však môžeme predstaviť, koľko by asi zarobil, kebyže sa narodí o dvadsať rokov neskôr. Viac ako dve desaťročia zbieral úspechy a vytváral si povesť, ktorá presvedčila mnohých, aby ho považovali za najlepšieho hráča histórie.
Nikto, kto by sa dnes s Rodom Laverom stretol, by neuhádol z jeho skromného vystupovania, že sa rozpráva s jedným z najúspešnejších športovcov minulého storočia. Rovnaký dojem vzbudzoval aj v čase, keď ešte hrával. Po vstúpení na kurt bez teatrálnych prejavov začal okamžite kraľovať s raketou. V jeho hre sa kombinovala sila, kontrola či magická intuícia. Podľa väčšiny odborníkov sa mu v tomto nikto doteraz nevyrovnal.
Zrod neobyčajného ľaváka
Jedného dňa ho otec zaviezol do Brisbane, aby sa zúčastnil tenisového seminára, ktorý usporiadal Harry Hopman, pravdepodobne najlepší tréner v histórii tenisu. Lavel mal len 17 rokov, keď sa prvý krát objavil na Wimbledone. Porazil ho tenisový velikán Orlando Sirola už v prvom kole dvojhry mužov a Ron Holmberg vo finále juniorov. O tri roky neskôr sa dostal do finále, v ktorom prehral s Alexom Olmedom. V roku 1960 ťahal za kratší koniec v jednej z mála finálových bitiek ľavákov v súboji s krajanom Nealom Fraserom. Všetci však cítili, že bude len otázkou času, kedy tento ryšavý tenisový génius získa titul. V roku 1961 porazil Chucka McKinleyho vo finále a v nasledujúcej sezóne ako druhý hráč histórie získal titul na všetkých grandslamoch.
Éra Rodovho kraľovania
Ako väčšina wimbledonských víťazov v tej dobe, tak aj Lavel sa následne stal profesionálom. Celých päť rokov potom musel Austrálčan čakať, pokým bola medzinárodná hra konečne oslobodená a on mohol osláviť svoj návrat na tenisovú scénu. A to v rovnakej pozícii ako ju opustil – ako víťaz. Keď nebudeme brať do úvahy roky 1962 a 1967, kedy nemohol hrať, tak záznamy ukazujú, že Laver hral v šiestich po sebe idúcich finálových zápasoch vo Wimbledone. Medzi profesionálmi kraľoval aj naďalej, a to aj pri jeho výške 170 centimetrov. Vďaka svojej postave bol jedným s najmenších hráčov modernej doby, ktorý získal významný titul. Bol dokonca o dva centimetre nižší ako Marcelo Rios, ktorý vyhral svoj prvý veľký turnaj v Maiami v roku 1998.
Lavel, ktorý momentálne žije v Kalifornii sa stal prvým „tenisovým milionárom“. Jeho bojová povaha na kurte mu pomohla vyhrať mnoho zápasov, v ktorých zo začiatku prehrával dva nula alebo dva jedna na sety. K zisku „veľkej štvorky“ v roku 1962 Lavel pridal tituly z Talianska a Nemecka. Bol členom austrálskeho daviscupového tímu od roku 1959 do 1962 a potom znovu v roku 1963. V nich vyhral 20 zo svojich 23 zápasov a na Wimbledone dosiahol bilanciu 43/50.
Štatistiky sú pôsobivé, ale rovnako pôsobivý bol spôsob, akým tento hráč, ktorý bol vždy svojimi súpermi považovaný za perfektného profesionála a absolútneho športovca, tituly zbieral. Namiesto silných rečí a prehnanej gestikulácie používal na kurte jedine svoju raketu a to tým najzábavnejším, no veľmi účinným štýlom.