Problémy s jedlom sú často len náznakom toho, čo sa v nás skutočne odohráva. Ako dôjsť k tomu, aby sme mali svoje stravovanie pod kontrolou?
Medzi poruchy príjmu potravy patrí okrem anorexie a bulímie ešte ďalšie, o ktorých sa toľko nehovorí. Jedna z nich je nekontrolované prejedanie, ktorému často predchádza obmedzovanie v jedle až hladovania. Poruchy postihujú ako ženy, tak mužov, v 85% sa ale týkajú práve žien. Ako anorexia a bulímia, tak hladovania a následné prejedanie bývajú dve strany jednej mince. Paradoxne jedlo je v nich len psychologickým nástrojom – prostriedkom, ako sa porovnať so svojím vlastným JA v nepríjemných situáciách psychickej záťaže: strachu, úzkosti, strese, smútku, osamelosti alebo nespokojnosti sama so sebou.
MYŠLIENKY LEN NA JEDLO
Každý človek má nejaké jedlo, ktoré mu prináša upokojenie a radosť, a každému sa napriek všetkým radám občas stane, že sa ním želajú. Kedy sa z toho stáva problém? Keď jedlu, jeho kalorickému zloženie a svojej hmotnosti začnete venovať také množstvo pozornosti, že už takmer nestíhate robiť nič iné, a tiež keď sa kvôli tomu cítite previnilo a prestáva vám „fungovať“ obyčajný život. Človek sa potom celý deň nezaoberá ničím iným ako jedlom a tiež všetky jeho zážitky, ako tešenie sa, strach, vina, očakávania, súvisia s jedlom. Ako hovorí trénerka Eva Marková, chorí majú k jedlu rozporuplný vzťah: na jednej strane sa na neho tešia, na druhej sa cíti previnilo.
„Veľmi častým javom je aj to, že jedlo čoby nepriateľ býva až druhé štádium. V tom prvom je to priateľ. Verný, dôležitý a často jediný. Poznám mnoho žien, ktoré sa všeobecne upínajú k jedlu preto, že v jeho nakupovaní vidia radosť. Samotná príprava je potom činnosť a konzumácia uspokojenie nevyrovnaných hláv a hormónov, „vysvetľuje. Celodenný premýšľanie o jedle sa týka aj ľudí, ktorí dodržiavajú striktné diéty, a väčšina ich energie padne na prísnej ovládanie potláčanie túžby po prejedanie. Ak sa ovládať prestanú, treba ich niečo vykoľají z rutiny, nastane záchvat.
Rastúca nespokojnosť
„Všetko sa zmenilo, keď sme sa nasťahovali do nového domu. Zrazu sa odo mňa očakávalo, že budem dobrá gazdiná, matka, že vytvorím domov. A ja nevedela, ako na to. Moje telo sa zbláznilo a prebudilo.
Malo hlad. Stále. A tak som sa na jednej oslave prejedla sladkým tak, až som skoro nemohla dýchať. A potom som to začala robiť pravidelne, „opisuje Marta, ako sa z túžby zbaviť sa tehotenských kíl stala najprv skoro anorexia, kedy jedla jeden nízkotučný jogurt denne, aby ju neskôr vystriedalo záchvatové prejedanie. S návratom do práce sa potom jej deštrukcie rozbehla naplno. Hladovka a prejedanie sa striedali každý druhý deň. K Eve Markovej zase nedávno prišla klientka, ktorá sa hladom a „přežíráním“ týrala tak dlho, až začala mať pocit, že „všetko už je mimo jej kontroly a vôľu“.
Psychológovia hovoria, že k hladovaniu či prejedaniu nás najčastejšie núti nespokojnosť, ktorá rastie všade tam, kde si človek nie je schopný uvedomiť svoje vytesnené potreby a premieta ich práve do toho, s čím sa jeho JA najviac stotožňuje – čo u žien býva väčšinou práve telo.
Dlhodobé vytesňovania toho, akí ste, čo v živote chcete, čo naopak nechcete, alebo v čom sa z rôznych dôvodov podriaďujete druhým, volá po uspokojenie. Niektorí ľudia tieto hlasy dokážu ovládať lepšie, iní horšie. Ony sa ale hlási o slovo stále, preto to premýšľanie, ktoré niektorým doslova nedá spať – o jedle a o tele. Nejde len o to, že nejete alebo jete príliš, ale na čo myslíte. Ak sa stretávate s niečím podobným, mali by ste podľa Koucká začať spoznávať sami seba, nie kalórie či preháňadlá. Lenže prístup chorých žien je väčšinou presne opačný.
Sú zamerané na kontrolu, poriadok, výkon, organizovanosť a boj, miesto na pochopenie a porozumenie, prečo sa im niečo v živote deje. Lenže keď toto nepochopíte, ťažko svoj problém napravíte.
Zápisky ako pomocník
Hlavnou zbraňou v boji so všetkými psychickými chorobami je pomenovať svoje pocity, rozobrať si ich pôvod a na základe toho vymyslieť stratégiu, ako je ošetriť.
Môžete začať tým, že si budete zapisovať všetko, čo jete, ale aj dôvody – a to je veľmi dôležité – prečo to jete a ako sa pri tom cítite. Za pár dní vo svojich zápiskoch vypozorujete nejaký vzorec. Zistíte, čo vás naozaj vedie k tomu, že toho zjete toľko. „Kým máte reálny vplyv na to, čo a koľko zjete, môžete si pomôcť sama. Pokiaľ ste ale vo fáze, kedy si hovoríte, že toto by ste vážne nemala a škodí vám to, ale neviete si túto sebadeštrukcii zakázať, alebo ak jedlo a premýšľanie o ňom, hoci nič nekonzumujete, velí vášmu životu, je čas vyhľadať odbornú pomoc, “ hovorí Marková.
Bohužiaľ veľa žien chce pomoc, na ktoré sa samy nemusia moc podieľať. „Dajte mi zámok na chladničku, zariaďte, nech ma niekam zatvoria,“ počúva trénerka. Tak to ale u psychických problémov nefunguje. Nikto iný než vy aktívnou prácou sama na sebe situáciu zmeniť nemôže, a to je cesta niekedy aj na niekoľko rokov. Výsledkom kombinácie hladovania a prejedanie potom môže a nemusí byť nadváha. A je potom na zvážení, či okrem kouča alebo psychológa vyhľadať tiež výživového poradcu.