Hovorí sa, že najcennejšia trofej je tá, ktorú získate s celým tímom. Tento fakt rozhodne nechceme poprieť. Práve naopak, súhlasíme s ním. No každého športovca potešia aj individuálne úspechy. Inak tomu nieje ani v najlepšej hokejovej lige sveta, v ktorej hrajú len ti najlepší hokejisti na svete. Hovoríme o NHL. Dnes si predstavíme najcennejšie trofeje, ktoré môžu získať hráči v tejto súťaží.
HART MEMORIAL TROPHY
Hart Trophy je najstaršia individuálna trofej NHL. Do súťaže ju venoval už v roku 1923 David Hart, otec slávneho trénera a manažéra Montreal Canadiens – Cecila Harta. Trofej je určená pre najužitočnejšieho hráča ligy. Každý tím má právo nominovať zo svojich radov jedného hráča a rozhlasoví či televízni reportéri dávajú týmto nominovaným hlasy. Najúspešnejším hráčom tejto kategórie je deväťnásobný víťaz Waine Gretzky. Keďže v roku 1960 bola táto trofej nastálo umiestnená do Siene Slávy, bojuje sa vlastne o kópiu Hart Trophy a aj preto nesie názov Hart Memorial Trophy.
ART ROSS TROPHY
V prvých rokoch existencie ľadového hokeja mali dvorní nahrávači smolu, keďže sa dlhé roky evidovali len strelci gólov. Až v druhej polovici desiatych rokov minulého storočia sa rodina Patrickovcov postarala o zmenu, keď začala v PCHA pripisovať po bode aj im. NHL toto pravidlo prijala až vo svojej druhej sezóne, a tak sa v jej análoch objavilo „kanadské bodovanie“ až v ročníku 1918/19. Víťaz tohto bodovania získal len určitú prémiu. Až v roku 1941 venoval manažér Boston Bruins Arthur Howie Ross NHL podivnú polievkovú misu, ktorá sa podľa neho mala stať putovnou cenou pre najlepšieho strelca a nahrávača. Vedenie ligy týmto počinom nebolo veľmi nadšené, keďže odovzdanie trofeje nieslo so sebou aj vypísanie vyššej prémie a to v dobe keď NHL bojovala o holé prežitie a tak sa Art Ross Trophy dočkala svojho prvého víťaza až v roku 1948. Treba ešte dodať, že pri zhodnom výsledku dvoch alebo viacerých hráčov rozhoduje najprv vyšší počet gólov, potom nižší počet zápasov a pripade že je stav stále nerozhodný, najlepším sa stáva ten, kto v sezóne strelí gól skôr. Štvornásobným držiteľom tejto trofeje sa stal v rokoch 1964, 1965, 1967 a 1968 Stan Mikita.
MAURICE „ROCKET“ RICHARD TROPHY
Cena Maurice Richarda bola založená až v roku 1999 a bude vždy patriť hráčom s najvyšším počtom gólov dosiahnutých v základnej časti NHL. Táto trofej nesie meno po Mauricovi Richardovi, ktorý patrí medzi najväčšie legendy kanadského hokeja. Richard v 40. a 50. rokoch patril k najlepším strelcom a ako prvý hokejista vôbec dosiahol viac ako 50 gólov za sezónu (1943-44). O rok neskôr ako prvý hokejista histórie dokázal vsietiť v 50 zápasoch rovnaký počet gólov. Celkovo sa Richard stal najlepším ligovým strelcom päťkrát a na svojom konte má 626 gólov. Dvakrát sa stal najlepším strelcom aj Peter Bondra, no vtedy táto trofej ešte neexistovala.
FRANK J. SELKE TROPHY
Trofej pre útočníka, ktorý najlepšie plní obranné úlohy, venovala v roku 1977 NHL Rada guvernérov, teda najväčší kolektívny orgán NHL zložený z manažérov všetkých ligových klubov. Trofej, o ktorej rozhodujú reportéri, nesie meno po Frankovi Selkovi. Ten bol dlhoročný manažér Montrealu Canadiens.
LADY BYNG MEMORIAL TROPHY
Trofej pre najslušnejšieho hráča ligy bola druhou individuálnou trofejou histórie NHL. Súťaži ju v roku 1924 venovala manželka vtedajšieho guvernéra Kanady pani Bzngová, ktorá v roku 1935 venovala svoju trofej natrvalo sedemnásobnému víťazovi Frankovi Boucherovi. Po smrti pani Byngovej v roku 1949 bola trofej uložena v Sieni slávy kanadského hokeja a NHL venovala súťaži novú trofej, ktorá je od tej doby obohatená o názov Memorial – spomienková. O víťazovi trofeje rozhodujú opäť športoví reportéri, ktorí však pri svojom hodnotení neprihliadajú len k najmenšiemu počtu trestných minút, ale trofej udeľujú tomu, koho čistá hra sa zlučuje s vysokým herným štandardom. V sezóne 2000 ju získal aj Slovák Pavol Demitra.
JAMES NORRIS MEMORIAL TROPHY
NHL už mala trofej pre najlepšieho brankára, strelca a nahrávača, najužitočnejšieho aj najslušnejšieho hráča, dokonca pre najlepšieho nováčika, ale stále chýbala trofej, ktorá by ocenila obrancu. Tí sa svojej trofeje dočkali v roku 1953, kedy ako spomienku na svojho zosnulého otca venovali NHL trofej štyri deti niekdajšieho majiteľa Detroit Red Wings Jamesa Norrisa. Víťaza opäť určujú reportéri NHL združení v asociácii profesionálnych hokejových novinárov. Aj túto cenu sa podarilo získať jednému zo zástupcov nášho hokeja a to Zdenovi Chárovi v roku 2009.
BILL MASTERTON MEMORIAL TROPHY
Podobne ako viedla smrť Georgesa Vezinu ku vzniku Vezina Trophy, aj smrť minnesotského útočníka Williama Mastertona viedla ku vzniku trofeje, ktorá nesie jeho meno. Bil Masterton zomrel priamo na následky zranenia spôsobeného pri zápase Minnesoty s Oaklandom 13. Januára 1968. Po tejto tragédii sa v celej NHL zdvihla vlna odporu proti prehnanej tvrdosti v hre a jedným z výsledkov zvýšenej aktivity na tomto poli bolo aj založenie tejto trofeje. Pre NHL ju venovala asociácia novinárov, podľa ktorej rozhodnutia sa každoročne udeľuje hráčovi, ktorý spája svoje majstrovstvo s príkladnou oddanosťou a vernosťou k hokeju. Víťaz tejto trofeje si však neodnáša žiadnu prémiu. Tá však len na jeho odporúčanie končí v niektorom zo športovo rehabilitačných zariadení spravovaných „nadáciou Billa Mastertona“. Zaujímavý je aj výber víťazov trofeje. Zatiaľ čo sa v prvých rokoch novinári prikláňali skôr k začínajúcim hokejistom, prešli postupne na neuznané hviezdy a v poslednej dobe sa orientujú skôr na odchádzajúcich veteránov.
VEZINA TROPHY
Vezina Trophy je tretia najstaršia individuálna trofej NHL. Trofej venovali v roku 1926 traja majitelia klubu Montreal Canadiens – Louis Letourneau, Leo Dandurand a Joe Cattarinich. Na počesť zosnulého brankára svojho klubu Georgesa Vezinu potom trofej nielen pomenovali, ale aj venovali pre najlepšieho brankára NHL. Presné znenie stanov hovorí, že držiteľom trofeje sa stáva brankár tímu, ktorý v základnej časti NHL inkasoval najmenej gólov. Až do konca 50. rokov sa tejto výsady dostávalo vždy len jednému brankárovi, ale po tom čo sa počet hracích kôl ustálil na 70 a v tímoch sa často striedali dvaja brankári, bolo ustanovené, že sa víťazom trofeje stane každý brankár tímu, ktorý v lige najmenej inkasoval. Musel však za mužstvo odohrať minimálne 25 zápasov. V sezóne 1981/82 boli stanovy zmenené a vďaka tomu dodnes volia najlepšieho brankára svojimi hlasmi generálni manažéri všetkých klubov NHL.
WILLIAM M. JENNINGS TROPHY
Aj túto trofej má na svedomí rada guvernérov. Na počesť prezidenta klubu New York Rangers a jedného z najlepších hokejových diplomatov USA ju v roku 1981 venovala NHL s tým, aby táto trofej prevzala dovtedajšie stanovy Vezina Trophy. A tak sa od sezóny 1981/82 brankári tímu, ktorí inkasovali najmenej gólov a odohrali aspoň 25 zápasov, stávajú držiteľmi William M. Jennings Trophy, zatiaľ čo Vezina Trophy získala nový štatút. V sezóne 2011/12 ju získal spolu s Brianom Elliotom aj Jaroslav Halák (St. Louis).
KING CLANCY MEMORIAL TROPHY
Rada guvernérov stála aj za vznikom trofeje, ktorá sa zrodila ako spomienka na slávneho hráča dvadsiatych a tridsiatych rokov Franka „King“ Clanciho, v roku 1988. Víťazom tejto trofeje sa stáva hráč, v ktorého osobe sa najlepšie spájajú hráčske kvality s akýmsi „človečenstvom“. Treba priznať, že táto trofej je akousi cenou pre „presluhujúcich veteránov“.
TED LINDSTAY AWARD
Táto trofej je vlastne akousi druhou Hart Trophy, ale z pohľadu samotných hráčov. Hráčska asociácia NHL (NHLPA) si tak sama volí so svojich radov toho hráča, ktorého považuje za najlepšieho a zároveň najužitočnejšieho pre mužstvo, za ktoré hrá. Z tohto uhla je zaujímavé porovnanie výsledkov týchto dvoch trofejí. Cena bola najprv pomenovaná po štrnástom ministerskom predsedovi Kanady Lesterovi B. Pearsonovi, ktorý v rokoch 1963-68 stál na čele menšinovej liberálnej vlády. V roku 2010 bola pomenovaná na počesť bývalého vynikajúceho útočníka Reda Lindsaya, ktorý sa v 50. rokoch podieľal na založení prvej hráčskej asociácie v NHL.
CALDER MEMORIAL TROPHY
V roku 1936 sa predseda NHL Frank Calder rozhodol, že každoročne venuje cenu najlepšiemu nováčikovi súťaže. Táto súťaž sa vypisovala už od roku 1933, ale až Calder jej dal trofej. Po Calderovej smrti v roku 1943 venovala NHL večne putovnú spomienkovú trofej hráčovi, ktorý odohral svoju prvú sezónu. Mohol ju získať aj ten hokejista, ktorý v NHL nastupoval druhú sezónu, ale len prípade že v nej odohral viac ako 25 zápasov. Jej držiteľom sa mohol stať dokonca aj hráč, ktorý sa v súťaži pohyboval už tretí rok. Podmienkou však je, že vo dvoch predchádzajúcich sezónach neodohral viac ako šesť zápasov v základnej súťaži. Ako vo väčšine ostatných, aj v tejto súťaži o víťazovi rozhodujú reportéri NHL. Za celoú dobu existencie Calder Trophy došlo prakticky len k jednej zmene stanov. V roku 1990 po tom, čo sa jej držiteľom stal ruský veterán Sergej Makarov (32 rokov), bolo rozhodnuté, že víťazom trofeje sa môže stať len hráč vo veku maximálne 26 rokov.
CONN SMYTHE TROPHY
Ako uctenie zásluh svojho bývalého trénera, manažéra, prezidenta a spolumajiteľa venoval v roku 1964 klub Toronto Maple Leafs trofej nazvanú menom svojho velikána. Trofej sa stala akousi obdobou Hart Trophy, ale najužitočnejší hráč je v nej hodnotený len na základe výkonov v play– off. Aj o udelení tejto trofeje rozhodujú reportéri NHL, ktorí cenu predávajú ihneď po ukončení posledného finálového zápasu Stanley Cupu.
JACK ADAMS AWARD
Po hráčoch všetkých postov sa svojej ceny dočkali v roku 1974 aj tréneri. Ich asociácia, ktorá cenu venovala, tak volí každoročne zo svojich radov najlepšieho kouča. Tréneri majú svoje prapodivné hodnotenie, ktoré nie vždy odráža postavenie kouča z hľadiska úspešnosti jeho tímu, ale faktom je, že víťaz tejto trofeje je v NHL vysoko cenený.
