Je to najväčšie atletické podujatie na Slovensku a v posledných rokoch počet účastníkov atakuje jedenásť tisícok. Reč je o Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach, ktorý píše svoju históriu už deväť desaťročí.
Keď sa košický športový nadšenec a novinár Vojtech Braun Bukovský v roku 1924 vybral na olympijské hry do Paríža, práve maratón bol disciplínou, ktorá ho pod Eiffelovkou zaujala najviac. Domov sa vrátil nadšený natoľko, že sa rozhodol v metropole východu zorganizovať maratónsky beh. V deň 6. výročia vzniku Československa, 28. októbra 1924, sa osem odvážlivcov postavilo na štart, ktorý bol pod zrúcaninou Turnianskeho hradu. Prvým víťazom sa stal domáci bežec Karol Halla, ktorý sa neúspešne pokúšal o obhajobu ešte deväťkrát. Už druhý ročník mal punc podujatia s medzinárodnou účasťou (vyhral Maďar Király), rok nato sa z výhry tešil Nemec Hampel z klubu SC Charlottenburg, ktorý existuje dodnes. Treba zdôrazniť, že od samotného začiatku bola trať vymeriavaná presne podľa regúl (42,195 km), čo nie všade bola taká samozrejmosť (v Bosotne sa do roku 1956 bežalo na trati dlhej 40,6 km).
O argentínskom olympijskom hrdinovi či snehovej nádielke
Dodnes pamätným je rok 1931, v ktorom sa z víťazstva radoval Argentínčan Juan Carlos Zabala. Dvadsaťročný mladík navyše všetkých šokoval traťovým rekordom 2:33:19, ktorí mnohí spochybňovali. Zabala neprajníkov umlčal o rok neskôr, keď sa na OH v Los Angeles tešil zo zlata. Ani 2. svetová vojna nezastavila maratón, ktorý sa s výnimkou roku 1940 konal pravidelne. Pamätníci nezabúdajú ani na rok 1946, kedy maratón poznačila snehová nádielka, ktorá akoby predznamenala éru Severanov. Tí sa za nasledujúcich desať rokov radovali z výhry celkom osemkrát, pričom v roku 1956 stanovil Švéd Thomas Nillson nový traťový rekord (2:22:06).
Košice svetovou jednotkou
Už o tri roky neskôr posunul Rus Sergej Popov traťový rekord na hranicu 2:17:45. Nielenže týmto časom zvíťazil, ale na konci roka patrila tomuto výkonu prvá priečka aj vo svetových maratónskych rebríčkoch. Košice boli svetovou jednotkou aj v počte účastníkov, hoci sa to dnes zdá úsmevné, v rokoch 1946 a 1947 dobehlo v porovnaní s ostatnými maratónmi do cieľa najviac bežcov – zhodne 74. V roku 1960 dostali Košice svoj umelecký symbol. Išlo o 3,5 metra vysokú, bronzovú sochu maratónca, pod ktorou sú vyryté mená všetkých víťazov.
Zvučné mená i ten najväčší
Dvojnásobný olympijsky víťaz, Etiópčan Abebe Bikila je dodnes jedným z najväčších mien, ktoré maratón vyhrali. V roku 1961 prišiel, videl, zvíťazil a hoci vtedy v meste nežilo ani 80 000 obyvateľov, pri dobehu sa ich len na štadióne tiesnilo takmer 30 000. Aj ďalšie roky boli ozdobené zvučnými menami. Svetový rekordér Leonard Edelen z USA vyhral v roku 1963 a postupne sa na štarte striedali bežci ako Bill Adcocks, Derek Clayton či Ron Hill.
Obdobie veľkých zmien a jednej premiéry
Podstatným v histórii je aj rok 1980, ktorý nespomíname len tak. V tomto roku totiž po prvýkrát štartovalo v Košiciach aj nežnejšie pohlavie. Na dlhé roky ovládla maratón Nemka Christa Vahlensieck, ktorá ho vyhrala celkovo päťkrát. Ďalšia veľká zmena prišla necelé dva mesiace pred nežnou revolúciou. Tradičná trať do Sene a späť bola nahradená mestským okruhom. Ten pritiahol pozornosť celého sveta v roku 1997, keď sa v Košiciach konali MS v polmaratóne a hneď trojica pretekárov dobehla v čase pod jednu hodinu. Slovami prezidenta IAAF Primu Nebiolu boli MS označené za najúspešnejšie v histórii.