Predstavte si, prosím, vojnový zákop. V ňom dvoch vojakov v rovnakých uniformách. Nabijú, zamieri, vystrelí. Lenže proti sebe. A nie je to omyl – znova nabijú, znovu namieria, znovu vystrelia. Jeden druhého chcú zraniť.
Ako by ste ich nazvali? Bláznov? Pomätencov? Že im preskočilo? Žasnete, prečo ubližujú jeden druhému, keď tvoria jeden tím? Pritom práve toto sa deje v našich vzťahoch v bežnom živote.
Nie sme spolu, ale proti sebe. Na krv. Buď vyhrám ja, alebo ty. V jednom vzťahu.
K čomu je hádanie dobré
Hádky patria k človeku. Poznáme ich, aj keď sme sami. Vnútri si vyčítame chyby, ľutujeme ako to, čo sme urobili, tak toho, čo sme premárnili. Nadávame si – ale nie preto, že by sme sa nemali radi a chceli pre seba to najhoršie, ale práve preto, že sa máme radi a chceme pre seba čo najlepší život. Preto na seba kričíme v hlave alebo v zrkadle, aby sme sa motivovali, prefackovali, pohli.
Chcem Ti pomôcť
Náš život je ako prechádzka hlbokým čiernym lesom. Sme stratení vo všedných mikroproblémoch a potrebujeme niekoho s nadhľadom kto nám ukáže správnu cestu .
Chcem Ťa nestratiť
A toto je druhý dôvod. Sme dvaja rôzni ľudia. Pritom chceme ísť spoločnou cestou. Niekde sme sa stretli – u spoločného záujmu. Ale ďalej sa potrebujeme držať jeden druhého. Je otázkou času, kedy sa prejavia naše odlišné hodnoty, sny, kedy sa inak rozvinieme. Kedy jeden bude chcieť u spoločného záujmu zostať, ale druhý už tým spoločným záujmom bude nasýtený. Preto spolu musíme takto komunikovať.
Chcem Ti porozumieť
V angličtine sa hádať povie argue. Od toho je slovo argument. Máme odlišné city, výchovu, hodnoty, skúsenosti, a napriek tomu chceme byť spolu. Musíme sa „hádať“. Znášať argumenty, čo je pre nás ešte prijateľné, a čo nás už bolí. Hádame sa nie preto, aby sme si vo vzťahu ubližovali, ale naopak aby to zbytočné ubližovanie nenastalo alebo prestalo. Preto si všetko vyjasňujeme.
Chcem Tvoje šťastie
Kto miluje, zámerne neubližuje. Záleží mu na druhom, pretože ak je partner šťastný, sme šťastní dvojnásobne – za neho i za seba, pretože my sme hrdým dôvodom, prečo je šťastný.
Musíme sa zaujímať, prečo sa trápi, čo mu vadí. Musíme si vysvetľovať svoje pohľady, pretože on nie je my. Nevie, či ho už nemáme radi, keď si stranou píšeme s niekým iným. Nevie, či nás už omrzel, keď si na neho nerobíme čas, keď s ním nehovoríme či nespíme. Nevie, čo máme v hlave, nieto v srdci. Tak ako my nemusíme vedieť, že ho to (už) bolí.
K čomu je nehádanie zlé
Už keď sme sami (single), hovoríme so sebou. Neustále si pripomíname, čo je pre nás dôležité. Ukľudňujeme sa, a rozmýšľame. Ako náhle to nerobíme a svoje trápenia neriešime, rastie v nás, rovnako ako napätie, úzkosť, vnútorné nešťastie, že nie sme dosť dobrí.
A presne to sa deje v partnerovi, keď sa vo vzťahu prestane správne hovoriť. Hlava, v ktorej nie sú informácie, prežíva domnienky.
Ako teda odhadovaním riešiť problémy SPOLU, a nie PROTI sebe?
dôležité pripomenutie: Neboj sa, keď sa s Tebou hádam
„Hádam sa s Tebou“ neznamená „Prestávam Ťa milovať“. Naopak, znamená to: „Záleží mi na našom vzťahu, preto sa s Tebou hádam“.
Človek, s ktorým sa dokážeme pohádať a pre ktorého sa potom trápime, býva ten, ktorý má pre nás zásadný význam. Opakom lásky (emočného záujmu) totiž nie je nenávisť, ale apatia (emočný nezáujem). Apatia , ľahostajnosť, ignorovanie, mlčanie.
Preto sa nebojme chvíľ, keď sa s nami druhý háda. Skôr sa bojme chvíle, keď sa hádať prestane, pretože už vo vzťahu nezostáva nič, o čo by chcel bojovať.
Kým bojujeme, ešte sa nevzdávame. A vzťah, za ktorý stojí za to bojovať, občas zažíva hádky, spory, vyjasňovanie. Pamätajme si, že kde prestane akákoľvek komunikácia, končí pár a začínajú dvaja izolovaní ľudia. Kým tvoríme vzťah, je „obrusovanie“ bežné. Tu a tam si potrebujeme vyjasniť, že niekde musíme pridať, inde ubrať, aby sme sa spoločne pohli. Nie aby sme tvrdli na mieste.
Ty nie si môj súper, ani ja Tvoj
Iste si pamätáte vetu, že vo vzťahu nikdy nie je jeden víťaz a jeden porazený, ale vždy buď dvaja víťazi, alebo dvaja porazení. Buď totiž v páre dôjde k absolútnej zhode, alebo k absolútnej nezhode. Druhého nikdy nejde prehlasovať.
Nechcem víťazný argument
V hádke nejde o to dokazovať, že mám pravdu, alebo že druhý sa pletie, pretože tým sa rozdeľujeme. Náš vzťah nezíska nič navyše, keď zistíme, že ja som lepší a ty horší. Ak totiž druhého ponížime, nezískame, ale stratíme. On je predsa našou súčasťou.
Pamätajme si, že nejde o to mať pravdu. Tu máme beztak obaja. To, čo si myslíme, pre čo žijeme a čomu veríme, je výsledkom nášho doterajšieho života, nadobudnutých skúseností a pohľadov. V hádke nejde o to presvedčiť druhého, či flirt po telefóne je nevera, alebo nie je. To totiž vôbec nie je podstatné. Pre vzťah je podstatné jedno jediné – že to druhého bolí. A to je vždy pravda.
Môžeme si o druhom myslieť čokoľvek, považovať ho za slabého, ale on je jednoducho taký. Tak ho sformoval život. Nesúďte ho, keď sme nikdy necítili jeho bolesti. To, aký je a kde má prah bolesti, proste prijmime ako fakt. Teda buď s ním buďme (a rešpektujme ho), alebo s ním nebuďme, a teda ho nechať na iných, kto ho rád prijme so všetkým, teda aj s jeho minulosťou.
Snažiť sa mať v hádke posledné slovo (takzvaný „víťazný argument“) je jednou z najväčších hlúpostí. Po poslednom slove totiž nastáva trvalé ticho. Úprimne, radšej prídete o posledné slovo alebo o to koho milujete ?
Zdroj:pinterest