V Slovenskom raji v Národnej prírodnej rezervácii Stratená v spišsko-gemerskom krase sa nachádza Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá charakterom svojho zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne na svete. Ľadová výplň sa tu vyskytuje v rôznych formách a hrúbka ľadu na niektorých miestach presahuje až 25 metrov. Monumentálne zaľadnenie v nadmorskej výške iba 920 až 950 metrov tu pretrváva už tisícročia. Od roku 2000 je zaradená do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Vchod do jaskyne s názvom „ľadová diera“ sa nachádza na severnom svahu vrchu Duča v nadmorskej výške 969 metrov. Výstupová trasa medzi parkoviskom v osade a vchodom do jaskyne má dĺžku asi 1 km a je potrebné prekonať výškový rozdiel 130 m. Výstup k jaskyni trvá asi 25 min. Parkovanie v osade je spoplatnené sumou 3,50 až 3,70 eur.
Jaskyňa je súčasťou systému Stratenskej jaskyne. Dosahuje dĺžku 1483 m a vertikálne rozpätie 112 m. Dĺžka sprístupnenej časti je 515 m. Hlavnú časť predstavuje obrovská dutina klesajúca od povrchového otvoru do hĺbky 70 m. Vznikla preborením skalných podláh medzi chodbami, ktoré vytvoril potok Hnilca v niekoľkých vývojových úrovniach. V súčasnosti je z väčšej časti vyplnená ľadom, miestami siahajúcim až po strop a rozdeľujúcim jaskyňu na samostatné časti. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m2, objem ľadu viac ako 110 100 m3. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni.
Vrstevnatosť ľadu sa tvorí v závislosti od priesaku zrážkových vôd počas jednotlivých rokov. Na styku s horninovým podložím nastáva úbytok ľadu odtápaním. Plynulá výmena ľadovej výplne trvá údajne 1700 až 2000 rokov. Ľad sa pomaly pohybuje 2 až 4 cm za rok od vchodu, Malej a Veľkej siene smerom do Prízemia a Ruffínyho koridoru. Horné nezaľadnené časti jaskyne tvoria prevažne horizontálne chodby a siene s typickými oválnymi tvarmi a stropnými korytami. V nezaľadnených častiach sú niektoré formy sintrovej výplne ako stalagmity, stalaktity, sintrové kôry, náteky mäkkého bieleho sintra.
Podmienky pre zaľadnenie vznikli pravdepodobne v stredných štvrtohorách po zrútení stropov a prerušení chodby medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou. Tým sa vytvoril klesajúci vrecovitý priestor so stagnáciou studeného vzduchu, ktorý do podzemia prenikal cez horný otvor vytvorený zrútením časti stropu čo je terajší vchod do jaskyne. Zamŕzaním presakujúcich zrážkových vôd sa podzemný priestor zaľadnil. Začiatky tvorby ľadovej výplne údajne siahajú do doby asi pred 300 až 140-tisíc rokmi, prípadne až do konca ľadovej doby.
Priemerná ročná teplota vzduchu sa v pohybuje od –3,8 °C po 0 °C v závislosti aj od ročného obdobia. V nezaľadnených častiach stúpa až po +3,5 °C. Ťažší zimný vzduch sa z povrchu dostáva do klesajúceho priestoru jaskyne. Spôsobuje celoročné prechladenie až zmrazenie stien. Presakujúce zrážkové vody zamŕzajú a vytvárajú podzemný ľadovec a ľadovú výzdobu.
Nájdete tu najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého a netopiera Brandtovho v strednej Európe. Spomedzi 12 druhov netopierov, ktoré sa v jaskyni objavili, je významný aj výskyt netopiera pobrežného a netopiera riasnatého, ktoré patria medzi najvzácnejšie druhy netopierov na Slovensku.
zdroj: www.ssj.sk