Kto by už netúžil po krásnych bielych zuboch! Bielenie zubov – odborne estetická korekcia farby chrupu – je čoraz populárnejšie. Nie je nijakou novinkou, že už starí Egypťania si bielili zuby pomocou sódy a popola. Súčasné bieliace metódy, či už v ordinácii alebo doma, sú podstatne modernejšie. Všetky však majú svoje za aj proti.
Žiarivý úsmev bol atraktívny vždy. Už v dávnom stredoveku sa pokúšali niektorí ľudia bieliť si zuby najrôznejšími spôsobmi. Ako obdoba súčasnej mechanickej metódy vtedy slúžila v Anglicku na konci 18. storočia zmes tehlového prachu a rozomletej sépiovej kosti. Úbohé zuby sa vystavovali aj pôsobeniu koncentrovaného roztoku kyseliny dusičnej. Zuby boli síce po takomto bielení istý čas žiarivo biele, ale ich sklovina sa natoľko poškodila, že sa veľmi rýchlo začali masívne kaziť.
Bieliace účinky peroxidu boli objavené v roku 1970. Zubní lekári, ktorí používali antiseptické roztoky s obsahom peroxidu na výplachy úst, zaznamenali jeho zosvetľujúci účinok na zubnú sklovinu. Pravdepodobne vtedy ani netušili, aké široké komerčné využitie bude mať čoskoro peroxid v oblasti kozmetických úprav chrupu, resp. estetickej korekcie jeho sfarbenia.
Prílišná belosť je neprirodzená
Hlavné dôvody povrchového zafarbenia zubov sú asi všeobecne známe. Zubná sklovina je náchylná na ukladanie rôznych pigmentov z našej potravy a nápojov. Medzi zásadných „znečisťovateľov“ zubov patrí káva, čaj, červené víno či sójová omáčka. Samostatnou kapitolou je vplyv fajčenia. Okrem týchto vonkajších vplyvov má však odtieň zubov súvislosť s ich pôvodnou prirodzenou farbou (základná farba zuboviny, čiže dentínu) a súvisí aj s prekonanými chorobami či liečbou antibiotikami (známe tetracyklínové zuby), alebo trebárs s úrazom či ošetrením koreňových kanálikov mŕtveho zuba.
Zosvetlenie obrusovaním
V súčasnosti jestvujú dva základné spôsoby zosvetlenia zubov. Prvý spôsob je mechanický a jeho podstata spočíva v odstránení povrchového nánosu z jedál, nápojov či cigariet zo skloviny zuba obrusovaním. Používajú sa na to bieliace zubné pasty, ktorým sa hovorí aj abrazívne, obsahujú totiž špeciálne obrusujúce mikročastice. Zubu sa tak vráti pôvodná, geneticky naprogramovaná farba, čo je ideálne pre tých, ktorí majú vrodenú svetlú farbu vnútornej časti zuba a nežiaducim zafarbením je zasiahnutý len povrch skloviny. Od zubných pást nečakajte zázraky, ale nezvyknú ani výrazne poškodiť sklovinu. Zubní lekári však upozorňujú, že niektoré zubné pasty označované ako bieliace (whitening) na našom trhu obsahujú mikročastice, ktoré pôsobia agresívne najmä na dentín na obnažených krčkoch zubov a môžu spôsobovať ich precitlivenosť. Najmä pacientom s obnaženými krčkami zubov sa vyslovene neodporúča „vyšúchať“ si ich zubnou pastou s hrubými mikrogranulami a ešte nebodaj kefkou s tvrdými štetinami a pod silným tlakom.
Účinnou mechanickou metódou je tzv. pieskovanie, ktoré sa väčšinou robí v ordináciách dentálnych hygieničiek. Ide o zosvetlenie zubov pomocou prášku tryskajúceho v prúde vzduchu, čiže princípom je pôsobenie kinetickej energie častíc jemnozrnného prášku (bikarbonát sodný), ktorý vďaka silnému prúdu vzduchu zo špeciálneho prístroja jemne, ale účinne obrusuje menej odolné pigmenty z povrchu skloviny. Pigmenty, ktoré sú odolnejšie, alebo sa nachádzajú v hlbších vrstvách skloviny, však toto ošetrenie odstrániť nedokáže. Je však možno vhodným prvým krokom na ceste za bielym úsmevom.
Chémia bieli radikálnejšie
Chemické bielenie je radikálnejšia metóda zosvetľovania odtieňa zubov. Princípom tejto metódy je totiž optické zneviditeľnenie pigmentov v povrchových štruktúrach zubnej skloviny. Pigmenty sa teda úplne neodstránia, ale za pomoci chemických látok sa zmení ich štruktúra. Používa sa na to peroxid vodíka alebo šetrnejší karbamid peroxid. Aký je medzi nimi rozdiel?
Peroxid vodíka je silné oxidačné činidlo, zaisťuje výraznejší efekt bielenia, ale súčasne do istej miery narúša štruktúru zubnej skloviny. Karbamid peroxid poskytuje tiež veľmi dobré výsledky v bielení zubov, ale pri rovnakej koncentrácii je približne trikrát slabšou oxidačnou látkou, ktorá navyše nemá nežiaduce účinky v zmysle narušenia štruktúry zubnej skloviny. Preto peroxid vodíka používajú ako účinnú látku väčšinou profesionálne produkty určené výhradne na ordinačné bielenie alebo na domáce bielenie pod dohľadom zubného lekára.
Vo všeobecnosti platí, že čím je koncentrácia bieliacej látky v prípravku nižšia, tým je chemické bielenie šetrnejšie, ale aj menej účinné. Vo voľno predajných bieliacich prípravkoch, ktoré sa dajú zakúpiť v lekárňach či drogériách, je koncentrácia aktívnej látky okolo troch percent. Ide o prípravky vo forme pásikov či gélu, ktoré sa prikladajú na niekoľko desiatok minút na predné zuby. Pri niektorých je však koncentrácia účinnej látky dostatočne vysoká na to, aby sme si pri ich nevhodnom používaní spôsobili viac škody ako úžitku. Výsledkom totiž môžu byť precitlivené zuby a poškodené ďasná, ale aj ďalšie ťažkosti spojené s aplikáciou bieliacej látky na chrup s neošetreným zubným kazom.
Nie belšie ako očné bielka
Priamo v ordinácii sa robí intenzívnejšie a kratšie trvajúce bielenie koncentrovanejšími prípravkami – nanášaním gélu s 35– až 40-percentným obsahom bieliacej zložky. Takéto bielenie možno podporiť pomocou špeciálneho svetla alebo ohrevu. Plazmové či LED lampy pomáhajú urýchliť oxidačnú reakciu peroxidov špecifickou vlnovou dĺžkou svetla. Keďže pri takomto ordinačnom bielení zubov sa používajú vysoké koncentrácie účinných látok, je potrebná komplexná starostlivosť zo strany zubného lekára. Na zaistenie bezpečnosti treba izolovať ďasná a pery pred možným pokvapkaním bieliacou látkou, po fáze aktívneho bielenia treba sklovinu upokojiť, hydratovať a remineralizovať. Na tento účel často slúži špeciálna zubná pasta, ktorou si pacient v nasledujúcom období ošetruje vybielené zuby.
Málokto vie, že v ambulancii je možné aj tzv. vnútorné bielenie zubov s ošetrenými koreňovými kanálikmi, čiže tzv. mŕtvych zubov, na ktorých dochádza k zmene sfarbenia odumretím zubnej drene (sčernejú) alebo pôsobením výplňového materiálu (stávalo sa, že dokonca zružoveli). Zubní lekári aj dentálne hygieničky majú na bieliace metódy rôzne názory. V každom prípade by výsledný odtieň zubov nemal byť svetlejší ako očné bielko pacienta. Len tak sa vraj dá zaistiť estetická harmónia a prirodzený vzhľad pacientovej tváre.
Potraviny, ktoré najväčšmi farbia zuby:
čierny a zelený čaj
cvikla
káva
cigarety
červené víno
čučoriedky
bylinné tinktúry z liečivých rastlín
sójová omáčka
tekvicový olej
Základné spôsoby bielenia zubov
Mechanické zosvetlenie: ide predovšetkým o odstránenie menej odolných povrchových pigmentov (farbív) zo zubnej skloviny mechanickou cestou, čiže ide skôr o očistenie zubov, a nie o bielenie v pravom zmysle slova.
Chemické bielenie: za pomoci účinnej látky (najčastejšie peroxid vodíka alebo karbamid peroxid) dochádza k zmene štruktúry pigmentov v povrchových štruktúrach zubnej skloviny a tým k ich optickému ,,zneviditeľneniu“.
Možnosti bielenia zubov
Domáce:
bieliace zubné pasty:
tzv. abrazívne, obsahujúce mikročastice (napr. bikarbonát sodný), ktoré obrusujú pigmenty zo zubnej skloviny
s peroxidom, zubné pasty s obsahom peroxidu alebo karbamid peroxidu, ktoré čistia zuby nielen mechanicky, ale aj chemickým pôsobením slabej koncentrácie účinnej látky na pigmenty v zubnej sklovine
s prírodnými výťažkami – napr. z citróna, ktorý je známy svojimi bieliacimi účinkami – alebo sódy bikarbóny
tvarovateľné pásiky potiahnuté bieliacim prípravkom – prilipnú na povrch horných aj dolných zubov
špeciálna tyčinka, pomocou ktorej sa aplikuje bieliaci gél na povrch každého zuba ,,na rozjasnenie úsmevu“
voľno predajné bieliace systémy, keď sa bieliaci gél s obsahom karbamid peroxidu nanáša na priložené aplikátory, ktoré kopírujú zuby, a nechá sa istý čas pôsobiť
profesionálne domáce bielenie zubov – tu proces prebieha pod dohľadom zubného lekára, princípom je zhotovenie špeciálneho nosiča na bieliaci gél na základe odtlačkov zubov a ďasien, pacient si podľa inštruktáže zubného lekára do zhotovených nosičov nanáša gél a necháva ho doma pôsobiť istý čas, priebeh procesu posudzuje odborník a produkty nie sú dostupné v maloobchodnej sieti, niekedy sa silnejšie koncentrácie gélu podajú v ambulancii, slabšie doma
Ambulantné:
– pieskovanie zubov (air flow) v ambulancii dentálnej hygieničky je vlastne mechanické odstraňovanie nánosov z povrchu skloviny jemnozrnným práškom v silnom prúde vzduchu
ordinačné bielenie zubov pomocou bieliacich gélov vo vyššej koncentrácii, ktoré sa nanášajú do špeciálnych nosičov, niektoré sa aktivizujú špeciálnym svetlom napr. z plazmovej, polymeračnej lampy, modrým svetlom, pri iných treba vyrobiť ochrannú bariéru proti poleptaniu ďasien alebo podať desenzitizér, ktorý znižuje citlivosť po ošetrení
estetické fazetovanie zubov je určené pre ľudí, ktorí majú odhalené zubné krčky či výrazne poškodenú sklovinu, prekrytie vonkajšej plochy zubov vrstvou špeciálneho materiálu naneseného priamo na zub
porcelánové korunky vhodne zvoleného odtieňa, ktoré sa nasadia na obrúsené vlastné zuby
Kto by si nemal dať chemicky bieliť zuby:
pacienti s paradontózou (odhalené zubné krčky)
ľudia s vysokou kazivosťou zubov, s mnohopočetnými plombami, korunkami, mostíkmi
nedisciplinovaní fajčiari a silní kávičkári
Možné problémy po bielení zubov
zvýšená citlivosť zubov po bielení, tŕpnutie, niekedy mierne zdrsnenie zubov, preto sa odporúča po fáze aktívneho bielenia zubnú sklovinu upokojiť, hydratovať a remineralizovať špeciálnymi zubnými pastami
možné poleptanie ďasien následkom neodborného bielenia (najmä ak ide o gély s vysokou koncentráciou aktívnej zložky)
nerovnomerné vybielenie skloviny
možné vypadávanie plomb (najmä bielych, dôjde totiž k zníženiu väzbovej sily medzi zubmi a plombami)
potrebná výmena živicových, porcelánových koruniek, mostíkov či bielych plomb v ústach po bielení pre vznik veľkého rozdielu vo farebnosti bielených zubov a zubných náhrad či výplní.
Zdroj:pinterest