Každá krajina má svoje národné gurmánske špeciality, ktoré však málokedy nájdu pochopenie u turistov. V iných prípadoch ľudia – gurmáni tieto jedlá vyhľadávajú zámerne a kvôli jedlu sú ochotní precestovať tisícky kilometrov. My sme si pre Vás pripravili 7 najbizarnejších jedál, ktoré by sa asi úspechu v slovenských reštauráciách nedočkali.
Haggis
Haggis je národné jedlo Škótska, ktoré nesmie chýbať na žiadnom stole počas dvoch najväčších sviatkov – Burns´ Supper (oslava narodenia Roberta Burnsa) a v Deň svätého Ondreja. Základom tejto škótskej pochúťky sú ovčie vnútornosti – srdce, pečeň a pľúca, ku ktorým sa pridá ovčí loj, cibuľa, korenie a niekedy aj ovsené vločky. Celé sa to následne hodinu varí v ovčom žalúdku.
Haggis sa podáva so zemiakovým pyré (v Škótsku sa to nazýva „Chappit tatties”) a s pyré z repy alebo kvaky. Zapíja sa tradičnou škótskou whisky.
Balut
Máte radi vajíčka na tvrdo? Na Filipínach ich zbožňujú. Balut je filipínska špecialita, ktorá sa pripravuje väčšinou z kačacích vajec. Vajcia však musia obsahovať predtým ako sa varia zárodok, ktorý by mal byť starší ako 3 týždne. Pri konzumácii sa vajcia jedia celé, teda aj so zárodkom. Zárodky už obsahujú aj kosti a preto sa častokrát stáva, že pod zubami praskajú ako čipsy.
Casu marzu
Na Sardínii sú na svoj mliečny poklad hrdí. Casu marzu znamená v preklade „zhnitý syr” a platí to doslova. Pri výrobe sa začína prípravou miestneho ovčieho syra Pecorino sardo. Ten sa nechá zájsť ďaleko za bežné štádium zrenia, nechá sa napadnúť larvami muchy Piophila casei. Kyselina z ich zažívacieho traktu rozkladá tuky syra, vďaka čomu je mäkký, tekutý a vo väčšine prípadov pripomína skôr syrovú polievku. Tieto larvy, ktoré sú rozšírené v Európe, svojou prítomnosťou pomáhajú aj súdnym znalcom. V mŕtvom tele im priblížia, ako dlho je človek po smrti.
Casu marzu sa natiera na chlieb a zapíja sa červeným vínom Cannonau. V súčasnosti je predaj Casu marzu zakázaný, ale stále sa vyrába približne jedna tona ročne. Jeho cena na čiernom trhu je viac ako dvadsať eur za kilogram.
KæStur HáKarl
Islandská špecialita, ktorú odmietajú aj niektorí domáci. KæStur HáKarl neznamená v preklade nič iné, ako „zhnitý žralok”. Ide o žraloka grónskeho, ktorého mäso je bez predchádzajúcej úpravy jedovaté, pretože obsahuje veľkú koncentráciu amoniaku, neurotoxínu a kyseliny močovej. Mäso sa najprv nakrája na väčšie časti, hodí sa do jamy a zahádže pieskom. Rozkladá sa dva až päť mesiacov, záleží na ročnom období. Následne kusy vyberú, rozrežú na plátky a nechajú vysušiť na slnku. KæStur HáKarl sa servíruje ako jednohubky, nakrájaný na kocky so špáradlom.
KæStur HáKarl je bežne dostupný v islandských supermarketoch, no na jeho konzumáciu potrebujete naozaj silný dôvod. Väčšinou sa konzumuje so zapchatým nosom, pretože zápach tejto pochúťky je naozaj neznesiteľný. KæStur HáKarl sa vždy zapíja silnou islandskou pálenkou s názvom Brennivín.
Surströmming
Toto švédske slovo neznamená apokalypsu ani koniec sveta, no nemá to od toho ďaleko. Surströmming sú kyslé fermentované slede v konzerve. Vyrábajú sa tak, že sa slede očistia, posolia a nechajú odstáť vo veľkých nádobách. Postupne ryby začnú kvasiť, keď sa prostredníctvom enzýmov a baktérií začnú tvoriť kyseliny. Následne ešte slede kvasia v konzervách 3 mesiace.
Kvôli plynom, ktoré sa ešte stále vytvárajú v konzervách je zakázané prepravovať surströmming letecky. Mohol by totiž vybuchnúť.
Ak sa pýtate, prečo sme sem toto nudné a nie tak netypické jedlo zaradili, odpoveď je jednoduchá. Vôňa. Vlastne sa to nedá nazvať vôňou, ale neznesiteľnou arómou, ktorá pripomína biologickú zbraň. Kvôli tejto skutočnosti sa surströmming otvára vonku. Doma to určite neskúšajte!
Surströmming sa konzumuje so zemiakmi, švédskym chlebom tunnbröd, cibuľou, maslom a kyslou smotanou. Zapíja sa pivom, muštom alebo studeným mliekom.
Vyprážané pavúky „a-ping”
Táto pochúťka, ktorá pochádza z Kambodže si asi nenájde veľa fanúšikov z radu ľudí trpiacich arachnofóbiou. Ide totiž o vyprážané tarantuly, ktoré sú všeobecne v Ázii veľmi obľúbené. Za akúsi mekku tohto jedla sa považuje mesto Skuon.
Pavúky, ktoré sú veľké ako dlaň, chovajú v dierach. Vyprážajú sa v cesnakovom oleji obalené v špeciálnej zmesi. Za najväčšiu delikatesu tohto jedla je považovaný obsah pavúčej hlavy. Jeden takýto pavúk stojí v prepočte okolo 0,1 eura.
Ryba fugu
Milovníkom morských špecialít túto rybu predstavovať netreba. Ide o smrteľne jedovatého živočícha, z ktorého jedna zle pripravená porcia dokáže zabiť až 30 konzumentov. Preto môžu fugu od roku 1958 pripravovať len vyškolení kuchári – kurz trvá necelé dva roky. Fugu obsahuje veľké množstvo tetrodotoxínu, čo je jed, ktorý blokuje nervovú sústavu.
Vyškolení kuchári pripravujú fugu so špeciálnymi nožmi – fugu hiki. Jedovaté časti ryby, teda pečeň, koža a pohlavné orgány sa ukladajú do špeciálnych kontajnerov na nebezpečný odpad. Plátky ryby sú na tanieri takmer priesvitné, podávajú sa s rôznou zeleninovou oblohou, sójovou omáčkou a citrónom.
Ryba fugu je jediným jedlom, ktoré sa nesmie objaviť na stole japonskej cisárskej rodiny. V celej Európskej únii je konzumácia rýb fugu prísne zakázaná. V USA je povolený len dovoz upravených porcií s overenými dokladmi o pôvode, podávať sa však môžu len vo vybraných reštauráciách.