„Prešla som si dlhou cestou- od sestričky k profimame, od profimamy k mame a napokon k Dorotke. Na mojej ceste mi pomohlo veľmi veľa ľudí a dokonca pomohli mi aj tí, ktorí mi ublížili, pretože práve vďaka nim som mohla ísť ďalej a byť silnejšou.“ Takto sa predstavila pri našom stretnutí Lenka Zemčáková, ktorú deti na Slovensku poznajú najmä ako Dorotku z Fidorkova. Kto a čo všetko stojí za jej projektom sa dozviete z rozhovoru s jednou z najväčších obľúbenkýň najmenších divadelných fanúšikov nie len v Poprade.
Ako si sa dostala k práci s deťmi?
Túžila som byť herečkou a spisovateľkou, avšak moja mamka mi to v štrnástich rokoch zarazila. (Dnes som jej za to už vďačná.) Z trucu som teda išla na zdravotnú školu, kde som celý čas vyhlasovala, že ja to aj tak robiť nebudem, lebo ja budem herečka! Čo mi v deň môjho nástupu na chirurgické oddelenie s úsmevom vmietla do tváre moja nová kolegyňa: „A vy tu čo robíte? Nechceli ste byť herečka?“ Ako som ju ja nenávidela! Prehltla som slzy a potlačila hrdosť- bola som zdravotnou sestrou. Spomínaná kolegyňa sa mi stala druhou mamou a naučila ma všetko čo má správna sestra vedieť.
Práca s deťmi ma priťahovala odjakživa. Vlastne odkedy si pamätám, som sa motala okolo divadla. Hviezdoslavov Kubín, rôzne školské predstavenia… To bolo vždy moje. V pätnástich rokoch som bola vedúcou na tábore a už o dva roky som dokonca bola hlavnou vedúcou. Vyskúšala som si teda, čo obsahuje príprava na tábor, koordinácia ľudí, detí, program. Fungovala som vtedy od šiestej rána do tretej v noci.
Popri štúdiu na zdravotníckej škole a práci sestričky som sa nevzdala. Urobila som ZUŠku, a učila som dramatické krúžky. Pracovala som ako dobrovoľník v komunitnom centre. Vo voľnom čase som robila kostýmy, vyrábala bábky na vystúpenia, alebo som robila nástenky v práci. Zapadla som do neustáleho kolobehu nočných a denných služieb, ciest autobusmi za deťmi na krúžky, no stále som cítila, že to nie je ono.
Neustále som myslela na to, že to nie je to čo chcem a čo potrebujem. Mala som veľké plány, ako založím vlastnú umeleckú školu a pod. „Človek mieni ale Pán Boh mení…“ Tak to bolo aj u mňa.
Prečo práve Dorotka z Fidorkova? č je za tvojim umeleckým menom?
Bolo to 10.júna, keď sa po ceste na akciu sedela v taxíku a premýšľala nad programom, dívala som sa na rôzne reklamné bilboardy a to čo sa dlho v mojej hlave rodilo som odrazu videla presne pred očami. „Narodila“ sa Dorotka z krajiny Fidorkovo. Fidorkovo je zázračná krajinka, kde je všetko ružové a deti sú pehaté. Ulice sú pomenované podľa kvietkov, ľudia podľa zeleniny a ovocia. V škole sa deti namiesto matematiky učia viazať šnúrky, zapínať si gombíky a od rána do večera si čítajú rozprávky a spievajú. Do fascinujúceho sveta ich vo svojich interaktívnych divadelných predstaveniach vťahujem ako copaté dievčatko Dorotka z Fidorkova, ktoré malým divákom rozpráva veselé a poučné príbehy z tohto mestečka.
V rámci tvojich vystúpení ťa často dopĺňajú rôzni ďalší herci. Máš stálych spolupracovníkov?
Od začiatkov v mojej obývačke sme prešli dlhú cestu – Dorotka z Fidorkova ® je v dnešnej dobe už právnická osoba a konkrétne s.r.o. Taktiež máme zaregistrovanú Ochrannú známku. Momentálne sme piati. Päť statočných z Fidorkova. Ja ( Lenka Zemčáková ) a Zuzana Ľuptáková sme majiteľky a každá má rozdelené svoje povinnosti. Prerozdelenie prišlo veľmi prirodzene a bez problémov. Ja tvorím kreatívnu časť, teda vymýšľam príbehy a píšem scenáre, starám sa o samotnú prípravu na každé predstavenie. V mojej réžií je aj kostymérňa a samozrejme hrám a spievam. Mojou náplňou práce je aj výuka hercov, tréningy, cvičenia a školenia.
Zuzka je v pozícií manažérky. Stará sa o PR, reklamu, marketing . Komunikuje zo zákazníkmi, rieši objednávky, zmluvy, spolupráce, právne záležitosti, financie a účtovníctvo. Stará sa, aby značka Dorotka z Fidorkova ® rástla a napredovala. Taktiež je náš prvý kritik v tvorivom procese . V rámci predstavení fotí a dáva pozor, ak by sa niečo pokazilo. Tanečné a spevácke záležitosti riešime spoločne. To platí aj pre významné kroky v rámci značky. Väčšinou sa zhodneme, nakoľko máme spoločný cieľ a vieme čo od značky Dorotka z Fidorkova ® očakávame.
Marek, ktorý sa stal dušou nášho Fidorkova. Zhostil sa úlohy Janka, malého protivného chlapca, ktorý stále niečo vyparatí. Bez neho by Janko nebol Jankom. Taktiež zvládne akúkoľvek rolu, ktorú si pre neho pripravíme. A tiež sa stará o zábavu v aute – bez neho si neviem naše cesty predstaviť. Jeho pomoc je nenahraditeľná.
Oliver, je skvelý herec a animátor s ktorým som sa náhodou stretla a „prikvitol“ k nám do Fidorkova. Pomáha s tvorbou scenárov a tiež je skvelý improvizátor, takže keď niečo počas predstavenia „horí“, tak Oli je ten hasič, čo zachraňuje situáciu.
A nakoniec je tu Lucka, naša malá Lulu. Je to náš „beniamínek“. Lucka nám vždy vyčarí úsmev na tvári, lebo je to podľa mňa vždy veselý optimista a rovnakú radosť odovzdáva aj deťom na predstaveniach. Je skvelá tanečníčka a veľmi, veľmi učenlivá herečka .
Spolupracovala si aj s nejakými známejšími menami?
Na predstaveniach a festivaloch sa stretávame s mnohými známejšími menami. Či už v šatni, alebo sa striedame na javisku. Keďže naša činnosť je dosť špecificky zameraná hlavne na detského diváka, tak je to nesmierne ťažké. Ale do budúcnosti sa žiadnej spolupráci nebránime a dokonca máme pár projektov rozpracovaných.
Detský divák je bezpochyby ten najúprimnejší, no ako si na tom s rodičmi? Ostávajú na tvojich vystúpeniach aj oni?
Ha-ha-ha. No to áno, deti rovno povedia čo si myslia a z toho nám ostávajú pekné spomienky. Naše predstavenia sú interaktívne, teda priamo počas nich s deťmi komunikujeme a nabádame k spolupráci. Chodím aj do malých dedinských škôlok, kde sa ma deti dotýkajú, či som skutočná. Kričia na čerta: „Choď preč si škaredý!“ Nemajú možnosť zažiť skutočné divadlo a preto je úžasné vidieť ich bezprostredné reakcie.
A rodičia? Nuž, ja by som to povedala takto: Sú dva druhy rodičov. Prví sú tí, ktorí sú nadšení a spievajú, tancujú a tešia sa spolu s deťmi . Potom sú takí, ktorí celé predstavenie zamračene sledujú a ja mám tendenciu ich presviedčať. Je to veľmi skľučujúci pocit, keď stojíte na javisku a vydávate samého seba a niekto sa na vás mračí. Ale na deväťdesiat percent nám práve títo rodičia prídu podať ruku na konci a pochvália.
Publikovala si už aj nejaké knihy či CD? Na čo sa na nich môžu deti tešiť?
Pred tromi rokmi sme vydali takú prvotinku. Rozprávkové CD Vitajte vo Fidorkove a brožurovú knižku s rozprávkami pre deti. Naozaj to bola naša prvotina. Ale pri tom som prišla na dôležitú vec. Že za mnou stáli ľudia a naozajstný priatelia a vo svojom voľnom čase mi pomáhali uskutočniť „môj sen“. Častokrát to naozaj nie je o peniazoch, ale hlavne o ľuďoch a ich dobrých vzťahoch. Lebo najvzácnejšie čo vám človek v dnešnej dobe môže dať, je jeho čas.
Doma ťa čakajú aj dve dcérky. Aký majú vzťah k tomu čo robíš?
Moje dievčatá? Po prvom predstavení som sa lúčila s deťmi: „Tak milé deti Dorotka sa s vami lúči, je čas ísť do Fidorkova!“ A zo zadného radu plač a slzy- moja Lili: „Maminkáááá prosím nechoď do Fidorkova!“ Občas pribehnem z predstavenia ešte v kostýme a chytro pustím práčku, zohrejem obed, popritom si vyzliekam kostým a len začujem ako Isabelka kričí: „Hej Dorotka, Dorotka z Fidorkova… treba mi cikať!“
Prežívajú každú maličkosť spolu s nami. Sú to najvernejšie fanúšičky aké mám. Ale samozrejme aj kritičky. Keď prídem domov a hneď ma zjazdia. „Prečo si teda Dorotka neumýva zuby??? (Potom ma večer kontrolujú, či som si bola umyť zuby.) A že Janko je naozaj už veľmi drzý, to zase naložia Marekovi. Olivera sa boja odkedy hral na Mikulášskom predstavení čerta. Myslím, že Isabelka (5r) sa s ním odvtedy nerozpráva. (smiech)
Musíš aj doma robiť nejaké súkromné predstavenia aj pre nich?
Samozrejme! Vyskúšali už snáď všetky naše kostýmy.
Pri tvojej práci musíš používať rôzne kostýmy. Kto ti pomáha s ich výrobou a kde sa inšpiruješ?
Začína to nápadom a končí tvorivou hádkou so Zuzkou. Vždy si k tomu sadneme a riešime, kreslíme a hľadáme najlepšie riešenie. Pozeráme aj zahraničné stránky a skúšame, čo by bolo aj pre nás najlepšie. Snažíme sa priniesť vždy niečo nové, iné a zaujímavé. Snažíme sa vyhýbať kopírovaniu.
Máš v najbližšej dobe pripravené pre tvojich detských fanúšikov niečo špeciálne?
Po desiatich mesiacoch v štúdiu sme práve dokončili prvé pesničkové CD. Nesie názov NÁŠ ROZPRÁVKOVÝ ROK. A pripravujeme aj prvé DVD. Zamerali sme sa pri tom aj na psycho-motorický vývoj dieťaťa a to, s čím sa mamičky potykajú pri výchove a starostlivosti. Obsiahnuť potreby dieťaťa nie je jednoduché. Preto sa chceme spolu s deťmi učiť trpezlivosti, sústredeniu, k tomu, že si musíme pomáhať, naučíme sa aj čarovné slovíčka, že sa nepatrí špárať v nose a aké je dôležité chodiť načas spinkať. Radi by sme pri výrobe DVD zapojili detičky, ktoré nemajú v takýchto projektoch zatiaľ priestor. Prvá pieseň : FIDROKOVO vám napovie viac. Pripravujeme množstvo produktov, ktoré sú momentálne vo výrobe. Taktiež sme vytvorili novú značku PANDA-SRANDA ®, čo je 3 metrové zvieratko a deti ju milujú !
Viac sa dozviete na https://www.facebook.com/dorotka.z.fidorkova/
Autor: Miloš Toporcer