Budapešť je hlavné a najväčšie mesto Maďarska, hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny. Veľkomesto vzniklo v roku 1873 zlúčením troch dovtedy samostatných miest Budína, Starého Budína a Pešti. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj na ploche 525 km². Mesto tvorí historické jadro nazývané Buda a mladšia časť nazývaná Pešť, kde sa okrem mladších pamiatok vybudovala aj moderná časť metropoly. Mesto je plné zelených parkov, nádherných múzeí a pulzujúceho nočného života.
Dunaj, ktorý preteká mestom od severu na juh v dĺžke 28 km, vytvára niekoľko ostrovov. Najznámejšie z nich sú Margitin (Margit-sziget), ktorý sa rozkladá v centrálnej časti mesta a Csepelský (Csepel-sziger), na ktorom sa rozkladá veľká časť južnej Budapešti. Rieka rozdeľuje mesto na dve časti. Zatiaľ čo ľavobrežná časť (Pešť) sa rozkladá na rovine, pravý breh je značne kopcovitý s Budínskymi vrchmi (Budai-hegység). Budu a Pešť spája deväť mostov, ktoré zdobia Budapeštiansky úsek Dunaja. V Budínských vrchoch sa nachádza niekoľko turisticky prístupných jaskýň (Pálvölgy barlang,Mátyás barlang).
Symbolom Budy je pahorok Gellért, ktorý poskytuje návštevníkom prekrásny výhľad. Na vrchole pahorka sa nachádza Citadela, ktorá bola vybudovaná v 19. storočí pre účely pozorovania mesta. Na úpätí pahorku nájdete viacero liečebných kúpeľov, Rác Fürdő, Rudas Fürdő a Gellért Fürdő. Väčšina pamiatok je sústredená na hradnom kopci na Budínskej strane v centre Pešti a pozdĺž rieky Dunaj.
Budínsky hrad alebo Kráľovský palác
Kráľovský palác sa rozkladá na 60 metrov vysokej vyvýšenine známej ako Hradný vrch. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1255, kedy tu Béla IV. nechal vystavať opevnený hrad. Už od čias svojho vzniku bol palác neustále obliehaný, striedavo ho obývali Turci a Habsburgovci, niekoľkokrát bol takmer zničený a potom znovu postavený v menšom meradle. Po dobytí Budína tureckými vojskami v roku 1541 slúži palác ako stajne a skladisko pušného prachu. O jeho rozšírenie sa zaslúžila Mária Terézia, ktorá z neho urobila palác s 203 komnatami. V 18. storočí sa v prestavbe angažovali Habsburgovci a podarilo sa im vystavať ohromný palác. Súčasná podoba vznikla prestavbou paláca z 19. storočia, ku ktorej došlo po tom, čo bol počas druhej svetovej vojny zničený.
Ku kráľovskému palácu vedie z Habsburského schodiska ozdobná brána z roku 1903. Palác stráži aj bronzová socha mýtického vtáka Turul, ktorý tu bol umiestnený na pamiatku tisícročného výročia príchodu maďarských kmeňov do Panónie roku 896. Celému komplexu kraľuje mohutná neoklasicistická kopula kráľovského paláca. Severozápadné nádvorie je ozdobené Matyášovou fontánou z roku 1904. Na zadné nádvorie sa dostanete, keď prejdete tzv. Levou bránou, ktorá bola pomenovaná podľa sôch 4 levov, ktorí ju od roku 1901 strážia. V roku 1900 bola pred palácom odhalená socha princa Eugena Savojského, ktorá je pripomienkou víťazstva v bitke pri Zente v roku 1697. Súčasťou kráľovského paláca je niekoľko významných inštitúcií, nachádza sa tu napríklad Maďarská národná galéria, historické múzeum a štátnu knižnica.
V Maďarskej národnej galérii sú umiestnené rozsiahle zbierky popisujúce búrlivú minulosť krajiny. Bola založená v roku 1957 a dnes uchováva exponáty maďarského umenia pochádzajúce z čias stredoveku až po súčasnosť. Budapeštianske historické múzeum bolo založené v roku 1873. Sú tu zhromaždené historické artefakty súvisiace s hlavným mestom. Počas 2. svetovej vojny boli v južnom krídle kráľovského paláca objavené stredoveké siene, v ktorých sú dnes umiestnené expozície s názvom Kráľovský palác v stredovekom Budíne. Nachádzajú sa tu expozície zbraní, pečatidiel, dlaždíc a remeselné výrobky. V prízemí sa nachádza výstava Stredoveká Budapešť, ktorá sleduje vývoj mesta od čias Rimanov do uhorského osídlenia v 13. storočí. Prvé poschodie potom hosťuje výstavu o súčasnej Budapešti, ktorá približuje históriu mesta od roku 1686 až po súčasnosť. 
Széchenyiho národná knižnica situovaná v krídle F kráľovského paláca uchováva ohromujúcu zbierku kníh. Knižnica bola založená v roku 1802 grófom Ferencom Széchenyim, po ktorom je tiež pomenovaná. Základ tvorilo 15 tisíc kníh a 2 tisíc manuskriptov, čo je oproti dnešku naozaj len nepatrné množstvo. V súčasnosti knižnica disponuje piatimi miliónmi výtlačkov. Medzi najcennejšie skvosty patrí tzv. Korvín, čo sú kolekcie starých kníh a rukopisy, ktoré pôvodne patrili kráľovi Matejovi Korvínovi. Táto zbierka tvorila jednu z najväčších renesančných knižníc v Európe. V okolí kráľovského paláca nájdete ešte aj Hradné divadlo, ktoré bolo na mieste pôvodnej barokovej svätyne vystavané v roku 1786 na príkaz cisára Jozefa II. Prvé predstavenie v maďarčine sa tu odohralo v roku 1790. Ďalšou krásnou stavbou je neoklasicistický Sándorov palác, ktorý bol postavený v roku 1806 pre grófa Vincenta Sándora. V rokoch 1867 – 1944 slúžil ako sídlo ministerského predsedu. S príchodom 80. rokov 20. storočia bol nákladne zrekonštruovaný, ale napriek tomu aj naďalej zostal prázdny.
Parlament
Budova dosahuje dĺžku 268 metrov, šírku 118 metrov , výšku 96 metrov a vo vnútri nájdete 691 miestností a 29 schodísk o dĺžke skoro 20 kilometrov. Jej súčasťou je tiež 10 nádvorí. Na dekorácii interiéru hlavného schodiska sa podieľali najlepší umelci tej doby. Ústredným bodom stavby je veľkolepá, 96 metrov vysoká kopula, po ktorej stranách sa týči niekoľko špicatých veží. Ozdobná fasáda i veže sú taktiež neogotické, zatiaľ čo pôdorys parlamentu bol pojatý barokovo. Na fasáde sú vyobrazené skulptúry uhorských panovníkov a slávnych maďarských bojovníkov, ale aj erby a drobné súsošie.
Priamo pod kopulou sa rozkladá obrovská vyzdobená vstupná hala. Strop je pokrytý zložitým neogotickým pozláteným vzorom, ktorý je kombinovaný s heraldickou výzdobou. Masívnu kopulu podopierajú mohutné piliere, ktoré sú ozdobené postavami maďarských panovníkov. Vnútri Kopulovitej siene môžete obdivovať aj uhorské korunovačné klenoty – žezlo, jablko, meč a svätoštefanskú korunu. Práve tu bol v roku 1867 korunovaný cisár František Jozef I. na uhorského kráľa.
V interiéroch parlamentu sú vystavené sochy významných predstaviteľov maďarskej histórie. V poslaneckej snemovni, bývalej zasadacej sieni senátu si môžete prezrieť niekoľko zaujímavých obrazov v gobelínovej sieni visia na stenách historické gobelíny zachytávajúce sedem maďarských vodcov pri podpisovaní mierovej zmluvy a tiež počas skladania krvnej prísahy. Budova parlamentu je prístupná širokej verejnosti. Hlavný vchod určený turistom sa nachádza v centre východnej fasády.
Bazilika svätého Štefana
Szent István Bazilika je najväčším rímskokatolíckym chrámom v Budapešti. Nachádza sa v peštianskej časti Lipótváros a jej obrovskú monumentálnu kupolu vidieť z veľkej diaľky. Je vysoká 96 metrov, čo má aj svoj historický význam. Pripomína milénium príchodu maďarských kmeňov do Podunajska v roku 896. Chrám bol postavený v rokoch 1851 až 1905, pomenovaný podľa maďarského kráľa Štefana I.. Do chrámu sa zmestí až 8500 návštevníkov. Bola postavená v neoklasicom štýle a jej interiér má tvar gréckeho kríža. Má kupolu a dve špicaté veže tzv. zvonice. Hoci je hlavná fasáda otočená k Dunaju, hlavný vchod je z Námestia Sv. Štefana. Nad vchodom je busta kráľa Štefana, prvého maďarského kresťanského panovníka. Vestibul hlavného vchodu má tvar víťazného oblúka. Reliéf tympanónu nad dvoma korintskými polostĺpmi znázorňuje Pannu Máriu, patrónku Maďarska, spolu s inými maďarskými svätými. Na stenách nad hlavým vchodom je reliéf sv. kráľa Štefana a mozaika zobrazujúca vzkriesenie Krista. Vnútro kostola a chór sú zdobené prácami popredných maďarských umelcov tej doby. Pri hlavnom pilieri kupoly stoja sochy maďarských svätých: sv. Elizabeta, sv. Gerard, sv. Emeric a sv. Ladislav, ktorý drží v rukách meč. Päť bronzových reliéfov na chóre zobrazujú scény zo života kráľa Štefana. V roku 2003 skončila rozsiahla rekonštrukcia kostola a priľahlého námestia. Návštevníci sa môžu vyviesť alebo vyšliapať 364 schodov na vrch kupoly, odkiaľ je krásny, panoramatický výhľad na Budapešť.
Foto: Wikipedia