Socializmus je téma, ktorá je vnímaná ľuďmi veľmi odlišnými pohľadmi. Jedni socializmus ospevujú, iní si bránia demokraciu. Najmä staršie generácie ľudstva sa sťažujú na zmenu režimu. Koľko krát ste už počuli ľudí povedať ,,zlatý socializmus,, ?
Vzťah k spoločenskému režimu je pestovaný v človeku v rodine. Voľakedy, keď nebolo prístupné nič iné, iba socializmus, tak sme žili v myšlienke, že nič iné lepšie nemôže byť. Nevedeli sme, že je aj niečo lepšie. Má to na svedomí izolácia ľudí od kapitalistického režimu – Západných krajín. Paradoxne bolo všetko v režime týchto krajín zlé, namierené proti jednotlivcovi, predstavované ako hyenizmus vo vzťahoch, degradácia osobnosti človeka. Dôkazom sú uzatvorené hranice. Rušenie signálov, medzinárodných kontaktov. Domáca „klietka“. Nevedomosť o tom, čo sa deje vo svete. Prenasledovanie tých, ktorí sa o niečo pokúšali. Chýbala ľuďom sloboda, ale nevedomosť o niečom lepšom im túžbu po nej potláčala. Teda vládla všeobecná spokojnosť. Sloboda sa chápala úplne ináč. Len v rámci socialistickej krajiny.
Médiá servírovali len kladné stránky socializmu a len záporné stránky kapitalizmu. Týmto režimom bol človek vychovávaný ako závislý na spoločnosti, ktorá mu poskytuje všetko!!! Neuvedomoval si, svoje „ja“, teda čo všetko je schopný, nepotreboval to, lebo „všetko“ mal, žil na akej – takej úrovni, ktorá mu vyhovovala. Keď niečo zaškrípalo, dvere na straníckych úradoch boli otvorené a vec sa nejako poriešila. Samozrejme v súlade s režimom. Bolo „dobre“, tak sa nikto neocitol na ulici, nebál sa seba, o svoju rodinu, žil!!! Ochrannú ruku držal socialistický štát. Jasné, že boli aj rebelanti, protestovali, ale to možno len preto, že im rovnosť nevyhovovala a chceli sa od iných odlíšiť. Ale ako? Podmienky boli rovnaké!!! Teda odlišovali sa iba komunisti, ktorí vládli od tých, ktorí pracovali /robotnícka trieda/. Rozdiely boli výrazné, ale starostlivo ukrývané.
Toto všetko a ešte veľa iného ľuďom vyhovovalo, pasívny, konzumný štát. Ale donekonečna to takto nemohlo ísť. Človek je tvor, ktorý je aktívny, vynaliezavý, špekulatívny, a pod. a toto ľuďom s týmito vlastnosťami chýbalo. Tá strážená „klietka“ sa musela otvoriť dokorán. To je tak, ako keď väzeň vyjde po mnohých rokov z väzenia. Otvorí sa mu nový život. Vie však žiť po novom? Nie. Koľkí sa vracajú späť. Prečo? Nezvládajú slobodu, nevedia sa sami o seba postarať, hľadajú ochranné krídla a pod. Prirovnanie ako vyšité. Dlhoročná pasivita a potláčanie slobody vedie človeka v nových podmienkach k protestom a rebelantstvu. Dnes sa nedá opätovne zaviesť socialistický režim. Tí, čo ho prežili ho oceňujú až po rokoch života v demokratických podmienkach. Nazývajú ho „zlatým“. Ale skúste podebatovať s takýmito ľuďmi. Určite by ho v skutočnosti nechceli v plnom rozsahu. Iba to, čo by vyhovovalo im. A predsa takéto dva diametrálne odlišné režimy a ideológie nemôžu byť v jednom štáte.
A na záver len toľko, z úst akých ľudí vychádzajú slová „zlatý socializmus?“ Určite nie z tých, ktorí sa dnes majú dobre, sú zabezpečení, žijú plnohodnotný život, skrátka žijú na úrovni. Prejavili v novom režime šikovnosť, aktivitu, vynaliezavosť a dosiahli to, čo majú. Ako to však dosiahli, nie je u mnohých však v súlade s pravidlami demokratického režimu, ktoré každý človek chápe po svojom, no ale to už musí riešiť politika právneho štátu, ktorý nie je možné vytvoriť okamžite. Nemôžu ho tvoriť len tí, ktorí prežili socializmus a teraz chcú niečo nové. Musia sa vymeniť generácie, ktoré prehodnotia tradície a konvenčnosť a postavia na reálnej slobode a demokratických pravidlách v spoločnosti. Rovnosť medzi ľuďmi, ktorá bola dominantná je svojím spôsobom v dnešnej dobe nereálna, lebo by sa vytvorila skupina príživníkov na tých, ktorí pochopili, že v živote sa treba veľmi dobre „obracať“, keď chcem niečo dosiahnuť. Mohli by sme sa preto zamyslieť aj nad tým, prečo sa búria podnikatelia? Skúste!!! Majú čo potrebujú, ale mohli by mať ešte viac, keby nezabezpečovali aj niekoho iného.
Autor: Dominica