Liparské ostrovy, hovorovo aj Aeolské ostrovy, predstavujú skupinu siedmych ostrovov vulkanického pôvodu v Tyrrhenskom mori severne od ostrova Sicília. Očarí vás žltá a červená zo síry na Vulcane, biela z pemzy a čierna z obsidiánu na Lipari, zelená z Papradieho údolia na Saline, fialová farba skál na Alicudi, červená láva na Stromboli, biela z nízkych domov na Panarei, žltá množstvom kručinky na Filicudi a meniace sa farby mora s nádychom modrej, tyrkysovej a zelenej. Súostrovie bolo osídlené už od praveku. Najstaršie nálezy sa datujú od 4. tisícročia pred n. l. Podľa gréckej mytológie boli sídlom boha vetrov Eola.

Liparské ostrovy sú vhodným cieľom nielen na strávenie pokojnej rodinnej dovolenky, ale aj na prehliadku živej učebnice vulkanológie. Ponúkajú príjemné klimatické podnebie, zaujímavé členité pobrežia plné strmých útesov s priezračnou morskou vodou a  čarovnú romantickú krajinu, v ktorej dominujú neskrotné sopky. Málo pláží na ostrovoch dokážu návštevníkom vynahradiť mnohé zaujímavé miesta vhodné na potápanie a šnorchlovanie. Ostrovy nie sú príliš veľké. Aj tie najväčšie z nich, ako sú Lipari či Salina, prejde priemerne zdatný turista za jediný deň. Pri cestách medzi ostrovmi treba mať na pamäti, že lodná doprava je závislá od počasia. Môže sa stať, že čln vynechá niektorý prístav na svojej plánovanej trase, alebo že doprava bude na niekoľko hodín prerušená.

Hlavný ostrov Lipari

Hlavný a spomedzi všetkých najväčší ostrov s najvyšším počtom obyvateľov. Dnes je ostrov Lipari už len vyhasnutou sopkou. V súčasnosti sa vulkanický pôvod ostrova prejavuje množstvom aktívnych horúcich prameňov. Pre turistu s cieľom spoznať jednotlivé ostrovy je vďaka svojej polohe a dobrému spojeniu najvýhodnejším miestom na ubytovanie. Na Lipari sa nachádzajú archeologické náleziská s datovaním približne 5 000 rokov p. n. l. Severná strana ostrova je známa ťažbou obsidiánu a pemzy s odbytom v celom Stredomorí.

Vulcano – ostrov liečiteľ

Najjužnejší a najbližší k Sicílii je ostrov Vulcano. Ostrov je jedinečným darom prírody. Prekrásne prírodné scenérie, kvitnúce muškáty, oleandre, kaktusy, palmy, figovníky. Pláže štrkovité, skalnaté i piesočnaté s jemným čiernym pieskom.

Raritou ostrova je prírodný bahenný kúpeľ, sírnaté bahno s bublinkami plynov. Sírnatému bahnu na tomto malebnom ostrovčeku  prisudzujú takmer zázračné liečivé účinky reumatických, kožných a gynekologických ochorení. Hneď vedľa, priamo v mori prirodzene vyviera termálny perličkový kúpeľ. Len tak si ľahnúť, alebo sadnúť a nechať na seba pôsobiť liečivé účinky minerálnych prameňov a sopečného bahna. Liečivé sopečné bahno sa nachádza v bahennom a sírnatom jazierku Fango len na ostrove Vulcano. Jeho belavá voda obsahuje oxidy sodíka, hliníka, kremíka, vápnika, magnézia a draslíka, chlór a kyselinu sírovú. Chemický rozbor tunajšieho bahna, plynu a vody dáva za pravdu tvrdeniam, že Vulcano je “ostrov liečiteľ”.

Najväčším lákadlom pre každého návštevníka ostrova je Gran Cratere. Samotný kráter ležiaci na vrchole sopky má tvar misy hlbokej 80 m a až 500 m širokej. Teplota horúcich pár a plynov pri sopečnej činnosti tzv. fumarolových plynov (pary kysličníka uhličitého a siričitého, dusíka, kyslíka, vodíka a iných), ktoré unikajú z puklín sopečného povrchu tzv. Fumarolov sa pohybuje medzi 350 až 500 °C. V kráteri sopky, jej okrajoch a pozdĺž  puklín a prieduchov sú nápadné pestré usadeniny nerastov, hlavne žltej síry a oranžového readoru. Sopečná činnosť je neustále monitorovaná. Sopku vysokú 386 m zdoláte približne za 40 minút. Odporúčame pevnú obuv, najmä pre odvážlivcov, ktorí budú schádzať až do krátera sopky. V Údolí monštier vytvorila stuhnutá láva pôsobením mora a vetra zaujímavé útvary.

Stromboli s Majákom stredomoria

Na Stromboli sa nachádza rovnomenná sopka známa pre svoju neustálu vulkanickú činnosť. Pravidelné erupcie chrlia lávu do okolia v 15 až 30 minútových intervaloch.  Jej svetelné predstavenie je viditeľné z mnohých kilometrov na mori ako maják. Prúdy lávy stekajú do mora zo severozápadnej časti ostrova. Ostrov je obývaný už od staroveku a v súčasnosti tu nájdete dve osady, Stromboli na severovýchode a Ginostra na juhozápade. Snehovobiela omietka domov s belaso modrými okenicami a dverami majú pre návštevníkov nádych romantiky, harmónie a pokoja. Pláže s uhľovočiernym pieskom len vyzdvihujú unikátnosť vulkanického ostrova.

Najkrajšia Panarea

Panarea je najmenší obývaný ostrov celého súostrovia. Hovorí sa o ňom, že je tiež ostrovom najdrahším. Tiež je aj najmalebnejší z Liparských ostrovov. Čarovné krivolaké uličky lemujú biele domčeky s modrými dverami a okenicami, topiace sa v záplavách kvetov pestrých farieb a všakovakej bujnej subtropickej vegetácie. V noci zas vyvesia obyvatelia pred svoje domy malé lampáše, ktoré osvetľujú uličky miesto chýbajúceho pouličného osvetlenia. Zaujímavú atmosféru ostrova dotvára netradičný zvyk obyvateľov pohybovať sa výlučne naboso a zavinutý v pareu. 

Raj potápačov Filicudi

Ostrov bol osídlený už v dobe bronzovej a z toho obdobia sa zachovali pozostatky menšieho osídlenia na Capo Graziano so základmi domov.  Nachádzajú sa tu tri vyhasnuté vulkanické krátery. Filicudi má tvar veľkého kužeľa s najvyšším vrcholom Fossa Felci 774 m. Ostrov označovaný aj ako raj pre potápačov má dve menšie prístavné dedinky Filicudi Porto a Pecorini a Mare.  Zaujímavá je plavba loďou okolo ostrova s jaskyňou Grotta del Bue Marino na západnej strane.

Salina a nektár bohov

Ostrov je tvorený dvoma takmer rovnako veľkými vyhasnutými sopečnými kužeľmi, z ktorých ten vyšší Monte Fossa delle Felci meria 962 m a predstavuje najvyšší vrchol celého súostrovia. Salina sa chváli prívlastkom zelená, pretože sa tu ako na jedinom z ostrovov nachádzajú zdroje pitnej vody. Ostrov je veľmi úrodný, za čo vďačí aj minerálne bohatému sopečnému popolu. Môžete tu ochutnať jedno z najznámejších vín na svete Malváziu označovanú ako Nektár bohov. Zároveň sa tu dobre darí olivovníkom, kapary či plodom kaktusu.

Pollara je mestečko uzavreté v krásnom prírodnom amfiteátri na západnej strane ostrova. Zátoka mesta vznikla tak, že sa polovica jedného z menších postranných kráterov prepadla do mora. Disponuje krásnou kamienkovou plážou a priezračným morom. Odvážni môžu dôjsť až k výhľadu ku skalnej bráne na myse Perciato. Množstvom klesajúcich a stúpajúcich úsekov je ostrov atraktívny pre fyzicky zdatných cyklistov.

Nekonečné schodíky Alicudi

Najvzdialenejší a asi preto aj najmenej navštevovaný ostrov celého súostrovia. Má tvar malého kužeľa s najvyšším vrcholom s romantickým názvom Filo dell’ Arpa (Struna harfy) dosahujúcim 675 m. Západná strana je neskutočne strmá a holá. O to romantickejšie pôsobia na návštevníkov domčeky miestnych obyvateľov na východnej strane ostrova, roztrúsené smerom od prístavu vysoko do svahu strmého kopca. Nie sú žiadne asfaltové cesty, len dláždené uličky prerušené stúpajúcimi schodíkmi. Doprava je výlučne pešia alebo za poplatok je možné si dopriať jediný miestny luxusný dopravný prostriedok, osla.

Úvodné foto: Liparské ostrovy, Foto: Giovanni