„Mala som pocit, že tam čas zastal na dobrých 50 rokov,“ takto znela prvá veta Beáty po príchode z dovolenkového raja. Ostrov slobody ležiaci v Karibskom mori však neláka len plážami a azúrovým morom. Množstvo zaujímavostí, ktoré snáď už inde vo svete nevidieť, robia z Kuby unikátny cestovateľský cieľ. Spolu s Beátou Kriváňovou, študentkou ekonómie a zároveň vášnivou cestovateľkou sa pozrieme na to, prečo sa oplatí absolvovať 12 hodinový let z Viedne do Varadera.
„Po prílete na letisko Letisko Juan Gualberto Gomez ( Varadero, vzdialené približne 118 km od Havany) vás čakajú trošku prísnejšie kontroly ako na letiskách v Európe. Popri prívetivom správaní domáceho obyvateľstva, počnúc personálom, končiac kýmkoľvek koho stretnete, však na ne rýchlo zabudnete,“ spomína s úsmevom na tvári Beáta. Kubánska republika je odporúčanou destináciou v období zimných a jarných mesiacov, konkrétnejšie od decembra do apríla. Podľa slov sprievodkyne a zároveň domácej obyvateľky ostrova je ale najvhodnejším mesiacom návštevy november.
Množstvo zelene – zanedbaná architektúra
Možno práve vďaka spomínanému zastaveniu v čase sa stroje dotkli krajiny pomerne málo. Krajina disponuje veľkým množstvo prašných poľných ciest a menším tých asfaltových. Architektúra miest, vrátane Havany je staršia a neudržiavaná, o čom svedčia opadávajúce omietky, poškrabané steny či popraskané sklá výkladov. „Aj keď budovy vyzerajú veľmi zanedbane, dá sa povedať, že dotvárajú prirodzeného ducha Kuby. Najmä v hlavnom meste, kde spod fasád vykúkajú kamene,“ popisuje mladá cestovateľka.
Ukážka zanedbaných budov, Havana
Každodenná Havana
La Habana, ako centrum Kuby nazývajú domáci, je dokonalou vzorkou celého štátu, a to z hľadiska obyvateľstva, kultúry aj života vôbec. Miestne obyvateľstvo sa tu každodenne stretá s turistami z celého sveta. Cudzincov prijímajú bezproblémovo, možno aj preto, že tvoria dôležitý článok ich príjmu. Už v úvode spomínaná kubánska sprievodkyňa hovorí plynulou češtinou, a to vďaka 5-ročnému štúdiu na Technickej univerzite v Liberci. Turistov neprevádza len typickými pamiatkami ako sú Havanská katedrála, Námestie revolúcie alebo Kapitol. Svoju skupinku zavedie aj do skutočného každodenného života Kubáncov. Beáte najviac utkveli v pamäti 2 druhy obchodov: „V jednom z nich dostať tovar iba na prídel v mesačných dávkach. Čo ma prekvapilo najviac, rozdávajú sa aj cigary. Každý muž dostane mesačne 4 mixované cigary bez značky, každá žena zas 4 cigarety.“ Druhým typom obchodu je „takmer klasická samoobsluha“, ktorá sa od našej značne líši počtom druhov ponúkaného sortimentu. Hlavné mesto disponuje ešte jednou veľkou zaujímavosťou – ulicou vytvorenou z drevených, nie kamenných kociek. Jej jedinečnosť dotvárajú pouliční predajcovia kníh. Medzi literárne skvosty už snáď niekoľko desaťročí (o čom svedčia ošúchané obaly) patria knihy od Marxa, Engelsa alebo aj diela o Che Guevarovi, považovaného spolu s Fidelom Castrom za stelesnenie národnej hrdosti.
Samoobsluha
Miesto výdaju prideleného tovaru
Režim aplikovaný v praxi
Celková životná úroveň obyvateľstva je na dosť nízkej úrovni. „Priemerný plat sa pohybuje vo výške od 25 do 30 kubánskych peso, čo je približne 22 až 28 eur. Aj keď potraviny sú o niečo lacnejšie, v hotelových rezortoch sú ceny dosť vysoké,“ ilustruje Beáta. Napriek zlým pomerom sa môže Kuba pochváliť veľmi nízkou kriminalitou. Zaujímavosťou sú aj tresty. Napríklad za krádež vás pošlú pracovať na trstinové plantáže. Jedna šichta na poli trvá 12 hodín, a keďže ju má človek absolvovať zadarmo po dobu niekoľkých dní či týždňov, skutok si radšej dvakrát premyslí.
Hrdý vojnový veterán, Havana
Luxus zvaný internet
Na celom ostrove nájdeme málo pripojení k sieti. Internetová kaviareň je pre domácich niečím neznámym, pre návštevníkov je zas „neznáma“ a nepochopiteľná cena hotelového internetu – 2 peso za hodinu. Možno práve tento „nedostatok“ udržiava ostrov v sladkej nevedomosti a spokojnosti.
Oddych na pláži
Prirodzene, keďže sa jedná o teplú exotickú krajinu, nemôžeme nespomenúť príjemné prostredie hotelových rezortov. Naša cestovateľka ich opisuje takto: „Množstvo hotelov na Kube je starších, no oproti iným budovám sú celkom dobre udržiavané. Personál sa skvele stará o čistotu aj pohodlie hostí. A pri hoteloch nesmiem zabudnúť ani na reštaurácie. Aj v tomto smere si je z čoho vyberať. Jeden večer sme jedli sushi, druhý zas typické Congrí (jedlo z ryže, fazule a slaniny), takže núdzu sme nemali.“ Ponuka hotelov je niekedy rozšírená aj o kurzy typických tancov, ako napríklad salsa či merengue. „Tú najviac využili kanadskí dôchodcovia, tých tam bolo určite najviac,“ dodáva Beáta so smiechom.
Zdroj: Hlas Ľudu