Nad Bosporskou úžinou vychádza slnko a prebúdza mesto, ktoré ako jediné na svete leží na dvoch kontinentoch. Predtým Konštantinopol a Carihrad, dnes Istanbul, romantická brána orientu a tlčúce srdce Turecka s chrámom Božej múdrosti, Modrou mešitou a jej siedmym minaretom i tajomným tancom dervišov. Istanbul má však aj svoju rýdzo svetskú tvár zahalenú v pare tureckých kúpeľov, vyvolávaním podomových predavačov či vášňami futbalových fanúšikov. Veľkomesto Istanbul s viac ako 13 miliónmi obyvateľov je najväčšie mesto v Turecku a tretie najväčšie v Európe. Je to prekvitajúce centrum financií, ekonómie a dôležitá obchodná križovatka. Istanbul sa rozkladá priamo na rozhraní Ázie a Európy. Zaberá plochu 1 538,77 km² a je umiestnený priamo na pahorkoch pri brehoch Bosporu, Marmarského mora a zálivu Zlatý Roh.
Na mieste Istanbulu stávala pôvodne grécka osada Byzantion založená už v 7. stor. pred Kr. Roku 324 založil Konštantín Veľký prebudované mesto a premenoval ho na Konštantínopol, t. j. Konštantínovo mesto. Konštantínopol sa popri Ríme stal hlavným mestom Rímskej ríše. Slovania prakticky odpočiatku používali varianty názvu Carihrad pretože sa vyskytuje už v Nestorovej kronike. V roku 1930 dostalo mesto oficiálne názov Istanbul. Tento názov sa však neoficiálne používal už dávno predtým. Konštantínopol sa stal aj významným cirkevným a kultúrnym centrom. Sídlil tu carihradský patriarcha. V roku 425 tu bola založená vysoká škola. Vrcholné obdobie rozkvetu mesto zažilo za v 6. storočí. Vrcholom stavebnej činnosti za Justiniána je chrám Hagia Sofia.
Kultúra Istanbulu poznačila celé moderné Grécko. Mnoho moderných gréckych vzdelancov pochádzalo odtiaľto. Od stredoveku tu vznikali grécke tradičné tance a ľudové piesne, ktoré sú dnes súčasťou gréckeho a tureckého folklóru. V 19. a 20. stor. sa v Konštantínopole otvorili kaviarne s tradičnou hudbou, v ktorých tancovali grécke brušné tanečnice a muži fajčili vodné fajky. Na uliciach sa konali rôzne trhy a všade sa ligotali byzantské kupoly. Počas sviatkov muži aj ženy tancovali a spoločne spievali na námestiach. Takéto slávnosti mali tradíciu od byzantských čias. Kultúra Konštantínopola sa v stredoveku veľmi odlišovala od Európskej kultúry, ktorá hlásala asketický život. Byzantská kultúra sa v ponímaní náboženstva a svetskej existencie veľmi podobala modernej dobe. Popri náboženstve sa tu pestovala veľkolepá antická kultúra obohatená o orientálne prvky. Toto bola klasická byzantská kultúra mesta. Dnes tu môžeme ešte stále vidieť podobný spôsob života, ktorý teraz prezentujú predovšetkým Turci.
V oblasti Sultanahmet odporúčame vidieť námestie na mieste bývalého štadióna s obeliskom, Modrú mešitu, Chrám Hagia Sophia, Yerebatanskú cisternu, palác Topkapi, Gülhane, park pod palácom Topkapi, parky a uličky na prechádzky, Veľký bazár alebo prístav Eminonü. Na hlavnom poloostrove západne od Sultanahmetu sú zaujímavé instanbulská univerzita, mešita Fatih Camii a Sulejmanova mešita, Istanbulské hradby zo 4. storočia so svojimi zanedbanými bránami, akvadukt, či mešita Eyüp Sultan Camii. Na severe oddeľuje hlavný poloostrov od zbytku Európy zátoka Zlatý roh nazývaná Halič. Cez most sa môžete dostať do ďalšej európskej štvrte Beyoğlu. Odporúčame vidieť Galatskú vežu, pešiu zónu Istikal, po ktorej jazdí stará električka, pevnosť Rumeli, živé námestie Taksim a určite navštívte niekoľko malých obchodíkov.
Modrá mešita alebo tiež nazývaná mešita sultána Ahmeda I. bola postavená za Ahmedovej vlády v rokoch 1609 až 1615. Je považovaná za hlavnú islamskú svätyňu mesta. Pomenovanie modrá je odvodené z bohatej výzdoby interiéru mešity modrými štvorcovými obkladačkami. Modrá mešita je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších pamiatok Istanbulu.
Topkapi je rozsiahly palácový komplex v centre Istanbulu na špičke polostrova medzi Marmarským morom, Bosporom a zálivom Zlatý Roh, ktorý bol vyše 380 rokov oficiálnou rezidenciou sultánov Osmanskej ríše. Stavba komplexu sa započala v roku 1453 a dokončená bola v roku 1465.Posledným sultánom, ktorý obýval palác Topkapi bol sultán Mahmúd II (do 1839 roku). Jeho nasledovník sultán Abdülmecid I. preniesol svoje sídlo do nového paláca Dolmabahçe a Topkapi odvtedy prestalo byť oficiálnou rezidenciou sultánov. Jedna z najznámejších pamiatok Istanbulu.
Hagia Sofia, Chrám Božej múdrosti Aya Sofia nechal postaviť byzantský cisár Justinián okolo roku 532 ako najväčšiu a najmonumentálnejšiu stavbu vtedajšieho sveta. Viac než 30 metrov vysoká kopula bola považovaná za technický zázrak a monumentálne pôsobí až dnes. Po dobytí Istanbulu sultánom Mehmedom Dobyvateľom v roku 1453 bol chrám premenený na mešitu a po vzniku tureckej republiky v roku 1923 sa stal múzeom. Vnútri chrámu nájdeme nádherné byzantské mozaiky, osmanskú výzdobu a tiež Plačúci stĺp, na ktorom sa zráža vzdušná vlhkosť, a ku ktorému sa viaže mnoho legiend.
Cisterna Yerebatan, podzemný palác Yerebatan bol zásobárňou dažďovej vody, ktorá mala v prípade obliehania slúžiť ako pitná voda obyvateľom mesta. Rozsiahly podzemný priestor má rozmery 70 krát 140 metrov a jeho klenba vo výške 12 metrov je podopieraná 336 stĺpmi.
Veľký bazár, obchodné centrum Istanbulu je Veľký krytý bazár Kapali Çarşi na sever od ulice Divan Yolu. Začal vznikať v roku 1461 na popud sultána Mehmeda Dobyvateľa. V labyrinte jeho ulíc a uličiek nájdete predovšetkým luxusný tovar ako sú zlato, striebro, kožené odevy a kabelky, keramiku a ďalšie. Za bránami bazáru smerom k zálivu Zlatý Roh a námestia Eminönü sa nachádza menej honosné, ale o to živšie trhovisko, ktoré končí Egyptským bazárom plným voňavého korenia a sladkostí.
Istanbul je mesto spájajúce kultúru Európy a Ázie, kresťanstva a islamu. Ženy v dlhých bielych plášťoch a šatkách sa na uliciach stretávajú so ženami emancipovanými do posledného detailu. Na druhej strane v ňom silnejú aj neznášanlivé hnutia islamskej obrody. Pri protestoch a prejavoch nespokojnosti obyvateľov sa až príliš uplatňujú ozbrojené zložky. Poznať a pochopiť tunajšiu tureckú realitu a mentalitu je pre Európana mnohokrát značne ťažké.
Foto: Wikipedia