Stanfordský experiment
Išlo o psychologickú štúdiu ľudských reakcií na pobyt vo väzení. Jeho vedúcim bol Philip Zimbardo a zúčastnili sa na ňom dobrovoľníci zo Stanfordskej univerzity, ktorí hrali v úlohách dozorcov i odsúdených. Výsledok bol zarážajúci. Až tretina dozorcov odhalila sklony k sadizmu a dvaja z odsúdených dokonca museli z experimentu kvôli silnej traume odstúpiť. Aj celý pokus museli napokon predčasne ukončiť.
Projekt 4.1
Cieľom experimentu bolo sledovať stav ľudí z Marshallových ostrovov, ktorý boli vystavení rádioaktívnemu spádu z testovanie jadrovej bomby na atole Bikini dňa 1. marca 1954. Počas prvých piatich rokov od explózie sa počet potratov u žien zvýšil takmer dvojnásobne, o desať rokov neskôr sa zasa drasticky zvýšil počet prípadov rakoviny u detí. Najhoršie je, že výskum prebiehal bez akejkoľvek snahy o liečbu ľudí zasiahnutých rádioaktivitou.
Projekt MK-ULTRA
Americká CIA spustila v 50-tych rokoch minulého storočia dlhodobý experiment, počas ktorého skúmala pôsobenie drog na ľudí: zamestnancov z vlastných radov, lekárov, prostitútky ale aj psychicky chorých osôb. Konala tak napriek tomu, že išlo o porušenie Norimberského kódu, ktorý USA po druhej svetovej vojne podpísala. CIA ľuďom podávala najmä LSD, o iných drogách sa v záznamoch nepíše, keďže väčšina z nich bola v roku 1973 na základe rozkazu vtedajšieho riaditeľa CIA Richarda Helmsa zničená.
Projekt Odpor
Počas aparteidu bolo stovky homosexuálne orientovaných bielych vojakov a vojačiek z armády Juhoafrickej republiky donútených k zmene pohlavia. Taktiež ich podrobovali kastrácií, elektrickým šokom a ďalším experimentom. Odhaduje sa, že obeťou pokusov sa stalo asi 900 ľudí. Dlhodobým plánom bolo úplne vyhubiť homosexuálov v tejto krajine. Šokuje najmä fakt, že vedúci pokusu ,doktor Aubrey Levin, je v súčasnosti profesorom psychiatrie na univerzite v Calgary.
Experimenty v KĽDR
O pokusoch na ľuďoch v Severnej Kórey existuje množstvo svedectiev. Bývalá väzenkyňa, ktorej sa z tejto krajiny podarilo utiecť, napríklad tvrdí, že dozorcovia jedného dňa zhromaždili 50 odsúdených žien a donútili ich zjesť otrávené listy kapusty. Napriek výkrikom už umierajúcich väzenkýň boli pod hrozbou ublíženia ich rodinám donútené jesť aj tie ostatné. Smrť nastala u všetkých z nich po približne 20 minútach a sprevádzalo ju zvracanie a krvácanie z konečníka.
Bývalý dozorca Kwon Hyok zasa tvrdí, že minimálne v jednom z koncentračných táborov boli laboratória vybavené plynovými komorami, do ktorých zvrchu nazerali lekári a zapisovali si účinky plynu na ľudí. Samotný Hyok bol raz svedkom incidentu, počas ktorého do komory umiestnili rodičov spolu s ich dcérou a synom. Po vpustení plynu spôsobujúceho udusenie údajne rodičia poskytovali deťom umelé dýchanie, aby prežili čo najdlhšie. Napokon ich ale smrť dostihla všetkých.
Laboratórium jedov
Neslávne známe Laboratórium 1 sa nachádzalo v bývalom Sovietskom zväze a slúžilo na testovanie jedovatých plynov. Obeťami boli väzni z gulagov, na ktorých sa skúšal yperit, ricín, digitoxín a veľa ďalších. Cieľom bolo vynájsť plyn bez chuti a zápachu, ktorý by v tele mŕtveho nebolo možné po smrti odhaliť.
Jednotka 731
Išlo o krycí názov výskumu biologických a chemických látok určených na boj. Začal sa v Japonsku ešte v roku 1937 a pokračoval až do konca druhej svetovej vojny. Vedúci výskumu Širo Iši a jeho podriadení páchali na väzňoch skutočné zverstvá. Pitvali ľudí zaživa, a to dokonca aj tehotné ženy, ktoré násilím oplodnili práve lekári; amputovali ľuďom končatiny a prišívali im ich na iné miesta tela; väzňom zmrazovali ruky či nohy a neskôr ich bez použitia anestetík nechali roztopiť. Ľudí tiež používali ako živé terče pre testovanie granátov či plameňometov.
Širo Iši a nikto z jeho podriadených sa však trestu nedočkal. Po podpísaní prímeria s Američanmi im bola udelená imunita a samotný Iši zomrel vo veku 67 rokov na rakovinu.
Nacistické experimenty
V honbe za vytvorením čistej árijskej rasy páchali nacisti neuveriteľné zločiny, ktorých zrejme najznámejším vykonávateľom bol Josef Mengele. Ten neváhal experimentovať na židovských dvojičkách, ktoré napríklad zošíval dohromady v snahe vytvoriť jednu osobu. Taktiež im do očí vstrekoval chemické látky, aby zistil, či sa im zmení farba očí.
Ani Luftwaffe nezaostávala. V roku 1942 napríklad nechávala väzňov nahých stáť dlhé hodiny v treskúsich mrazoch, alebo ich ponárala do kadí s ľadovou vodou.
V meste Ravensbrück zasa približne od júla 1942 do septembra 1943 prebiehal pokus, ktorý sa zaoberal pôsobením sulfónamidu na človeka. Väzňov úmyselne rezali a do rán im sypali drevené piliny či sklené črepiny, aby vznikla infekcia. Tú potom liečili sulfónamidom a overovali jeho účinky.
Zdroj:pinterest,thehorrormovie.com