Hormóny sú veľmi dôležitou súčasťou ľudského tela. Ich hlavnou úlohou je udržiavanie vnútorného prostredia organizmu a regulovanie jeho rovnováhy nazývanej homeostáza. Ako vlastne pracujú? Bol by náš život bez hormónov zložitý? Isté je, že nebyť hormónov, mnoho živých organizmov by malo veľké problémy prispôsobiť sa svojmu prirodzenému prostrediu a rozhodne by ich život nebol plnohodnotný.
Rovnováha je krehká
Vnútorná chemická rovnováha ľudského tela je jedným z najdôležitejších stavov, ktoré sú pre pokojný život nezastúpiteľné. Ak je telo v rovnováhe, vštetko funguje presne, ako má. Za touto bezproblémovou existenciou stoja práve hromóny. Dôležitosť ich správnej hladiny a funkcie je neopísateľná a rozmanitosť ich vplyvu dáva zabrať vedcom a lekárom už desaťročia. Rovnováhu tela však dokáže veľmi jednoducho narušit ochorenie, rovnako ako genetika ale aj niektoré potraviny a samozrejme tak často skloňovaný stres, ktorý už ako keby bol súčasťou našich životov rovnako ako napríklad ranná káva. A pritom stačí tak málo aby systém prestal fungovať.
Zložitosť pre jednoduché veci
Systém hormónov je komplikovaný a zahŕňa množstvo navzájom prepojených mechanizmov. Ale ako každý systém, aj tento musí niekde začínať a niekde končiť. Na vrchole celej sústavy, ktorá sa častejšie nazýva aj endokrinná je riadiaci orgán. Ako inak, aj v tomto prípade ide o náš mozog. Konkrétne hypotalamus. V mozgu sa zbierajú všetky informácie, sú triedené a spracované. Na základe tohto spracovania telo dostáva príkazy vo forme signálov a reaguje na situácie zvonku. A to všetko v milisekundách, takže si to naše vedomie ani nedokáže všimnúť.
Kúsky skladačky
V princípe poznáme dva druhy hormonálneho riadenia. Tým prvým sú tkanivové hormóny. Tieto sa tvoria v samotných bunkách, uvoľňujú sa do krvi a po dopravení na miesto určenia splnia svoju úlohu. Tento spôsob regulácie však má svoje limity, a kedže je podstatne starší ako systém endokrinný, môžeme ho považovať za predka dnešnej sústavy žliaz. Najdôležitejšou z nich je hypofýza, ktorá ma priame spojenie s mozgom a teda je najbližšie k centru diania. Ďalšími sú napríklad štítna žlaza, nadobličky, alebo vaječníky a semenníky. Hypofýza reaguje na mozgové signály ako prvá a vylučuje základné hormonóny, ktoré ovplyvňujú funkciu ostatných žliaz.
Krok za krokom
Jednotlivé hormóny sú na seba navizané a ich prítomnosť alebo neprítomnosť funguje ako signál. Napríklad látky, ktoré tvorí hypofýza, majú úlohu zapínať a vypínať ostatné žlazy. Jedným zo základných vzťahov medzi týmito vypínačmi je spätná väzba. Ak športujete, potrebujete na tento šport energiu a vytrvalosť. Taktiež je potrebné, aby ste sa pri aktivite neprehriali a boli schopní zvládnuť stres, mohli rýchlo reagovať, a pritom sa nezraniť. V tomto prípade hypofýza vytvorí hormón, ktorý má jedinú úlohu a to zapnúť inú žlazu, konkrétne nadobličky. Tieto vytvoria nám tak dobre známy adrenalín. Stalo sa vám niekedy, že ste si pri športe povedali: „Tak toto nedám“ a na koniec ste boli prekvapení ako jednoducho sa vám cieľ podarilo dosiahnuť? Áno, možete dakovať práve hormónom a konkrétne dobre známemu adrenalínu. Pri záťaži totiž hypofýza „zapne“ tvorbu adrenalínu v nadobličkách. Adrenalín zvýši vašu vnímavosť a zostrí reflexy. Rovnako pomáha stiahnuť cievy vo svaloch a tým pádom pripravuje vaše telo na rýchlu a silnejšiu reakciu ako by to bolo za bežných okolností. A vy vďaka adrenalínu preskočíte na korčuliach prekážku, dokážete na ihrisku rýchlo a presne prihrať loptu alebo napríklad za volantom zareagujete a rýchlo sa vyhnete tomu bláznovi na D1 ktorý si myslí ze jeho SUV je nezničiteľné a ide 180 km/h ako keby nič.
Viac než len reflexy
Je veľa rôznych druhov hromónov s rozličnými funkciami. Od trávenia, cez telesnú námahu až po rozmnožovanie. Dalo by sa povedať že všade, kde sa v tele niečo deje, nájdeme hormóny. Neuveriteľne rýchla reakcia je zaručená hlavne priamym kontaktom tovární na hormóny v podobe žliaz s krvným obehom. A kedže ten je prítomný vo všetkých zákutiach nášho tela, majú hormóny celoživotnú električenku do práce. Čo by sa však stalo keby sa do práce jednoducho nedostavili? Svoje by o tomto stave vedli rozprávať aj naši starí rodičia. Nie je predsa ničím výnimočným, ak človek po 60-ke trpí napríklad cukrovkou. Áno aj cukrovka je úzko spojená s hromnónmi, teda presnejšie s ich nedostatkom. Hormón pankreasu s názvom inzulín zodpovedá za správne trávenie a spracovanie cukru v krvi. Ak ho však má človek málo alebo priveľa, dochádza k nerovnováhe a na svete je diabetické ochorenie.
Pomocníci
Vlastnosti hromónov využívame napríklad pri antikoncepcii, kde cielene zásobujeme telo hormonálnou zmesou, ktorá je nastavená tak, aby zabraňovala neželanému počatiu. Ďalšou je napríklad hormonálna liečba, pri ktorej naše telo dostáva hormnóny, ktoré si kvôli defektu napríklad nie je schopné vyrobiť, ale potrebuje ich. Ďalším príkladom je puberta a menopauza, ktoré sú si velmi podobné. V mladom veku telo naštartuje proces tvorby hromónov zodpovedných za pohlavné dospievanie a to našim organizmom otrasie. Hovoríme vtedy, že sa nám hormóny zbláznili. Rovnako poznáme hromón štastia, ktorý nám dáva dobrý pocit po namáhavej aktivite a napomáha zrelaxovať unavené telo. Takisto striedanie svetla a tmy ovplyvňuje tvorbu látok, ktoré nás udržujú bdelých alebo naopak spôsobujú, že máme neuveriteľnú potrebu utužovať svoj celoživotný vzťah s vankúšom.
Hormóny nám pomáhajú a odvádzajú nezastupiteľnú mravenčiu prácu preto, aby nám naše telo správne slúžilo. Sú častami zložitého komplexu akcie a reakcie a aj vďaka nim je náš život jednoduchší a krajší.