Pri prechádzaní Hornádskou kotlinou na trase medzi Levočou a Prešovom narazíme blízko Spišského hradu na oblý trávnatý vršok nazývaný Sivá Brada s malou kaplnkou na vrchole. Toto nenápadné návršie predstavuje jednu z najväčších aktívnych slovenských travertínových kôp. 

Táto travertínová kopa nesúca meno Sivá brada je pomerne ľahko rozpoznateľná. To vďaka častému vyvieraniu minerálnych vôd. ale tiež vďaka už zmieňovanej barokovej kaplnke sv. Kríža z roku 1675.

Sivá brada je z geologického hľadiska veľmi mladá, začala vznikať niekedy pred 10 000 rokmi. Jej nadmorská výška je 503 m, výška od úpätia k vrcholu asi 25 m a priemer pri jej úpätí činí asi 500 m. Hovoríme teda o poriadnej hromade vyzrážaného uhličitanu vápenatého… V prípade dostatku zrážkovej vody môžeme na jej vrchole pozorovať malé jazierko, ktorým neustále prebubláva unikajúci oxid uhličitý. V dobe sucha však tento zdroj vysychá a počuť je len sykot unikajúceho oxidu uhličitého. Našťastie je tu niekoľko spoľahlivých prameňov, ktoré nevysychajú ani v parnom lete.

Vyvieranie oxidu uhličitého tu býva dosť zradné pre menšie vtáky či drobné cicavce. Vysoká koncentrácia oxidu uhličitého je totiž toxická, resp. nedýchateľná. A pretože sa tento ťažký plyn drží pri zemi a v priehlbinách, je pre drobných živočíchov smrteľne nebezpečný. Niekoľko silných hlinitouhličitých prameňov sa nachádza zo strany záchytného parkoviska, od cesty na južnom úbočí pod kaplnkou. Najznámejší je ten na východnom úbočí zo strany parkoviska. Silnými výronmi plynov a slabými výstrekmi minerálnej vody pripomína slabý gejzír. Po okrajoch tohto kráteru a pozdĺž odtokového kanálu sa usadzujú vrstvy soli a travertínu.

Sivá brada bola v roku 1979 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu. Ale aj tak je oblasť ohrozená negatívnymi vplyvmi a nadmernými zásahmi človeka. Sivá brada dnes patrí k najohrozenejším prírodným rezerváciám Slovenska. Dnešná rozloha tejto prírodnej rezervácie predstavuje 19,55 ha, Vyskytuje sa tu množstvo chránených rastlinných druhov. Travertíny vznikajú vyzrážaním uhličitanu vápenatého v minerálnych alebo termálnych prameňoch, ktoré sa najčastejšie objavujú na tektonických zlomoch a puklinách. To vysvetľuje skutočnosť, prečo sa travertínové kopy vyskytujú v skupinách a v dlhých líniách.

zdroj: turistikanaspisi.sk foto: MAKBEDRIK dream foto

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *