Študoval slovanské dejiny a ľudovú epiku, zbieral slovenské ľudové povesti a piesne. Na jeho náhrobku stojí dvojveršie z Branka: ,,Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som.“ O koho podľa indícií ide?
Samo Chalupka pochádzal zo starej literátskej rodiny. Narodil sa v Hornej Lehote v roku 1812 v rodine evanjelického farára Adama Chalupku. Bol mladším bratom dramatika Jána Chalupku. Základné vzdelanie získaval u otca učiteľa a kazateľa neskôr študoval na gymnáziu v Gemerskej Teplici. Navštevoval lýceum v Kežmarku, Rožňave a v Bratislave, kde sa stal jedným zo zakladateľov študentského samovzdelávacieho spolku Spoločnosti česko-slovanskej (1829), v rokoch 1831-32 bol jej podpredsedom. Prednášal tu výklad Kollárovej Slávy dcéry, na čo neskôr nadviazal Ľudovít Štúr. V roku 1833 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. Popri ročnom štúdiu teológie vo Viedni sa Chalupka zúčastňoval tajných schôdzok poľskej mládeže, odkiaľ pôsobil na činnosť slovenského krúžku v Bratislave.
Jeho prvé literárne pokusy vznikali v biblickej češtine pod vplyvom Jána Hollého už v dobe, keď študoval na bratislavskom lýceu. V jeho dielach sa objavuje zobrazovanie slovenskej prírody, Slovenska a jeho krajov, ale tiež jeho vlastenectvo, vernosť rodnej krajine a ľudu a uvedomenie si neslobodného postavenia jeho krajanov. V jeho tvorbe, podobne ako v tvorbe napr. Jána Botta, nájdeme znaky ľudovej piesne a používal aj ľudovú poéziu všeobecne.
Z tvorby
Mor ho! – (Starosloviensky bojový výkrik – Mar ha!) – Vrcholné dielo Sama Chalupku, rozsiahla epická skladba. Zobrazuje príchod rímskeho cisára na slovenské územie (historická udalosť z r.358). Dielo autor lokalizuje k Dunaju, pod Devín.
Turčin Poničan – Najznámejšia veršovaná povesť z tureckých čias. Je to dojímavá ľudská dráma jednoduchej slovenskej ženy, ktorú odvlečú do otroctva. V únoscovi spoznáva vlastného syna. On žiada, aby zostala pri ňom a svojom vnúčati. Ona odmieta a chce sa vrátiť do vlasti. Patriotizmus tu zvíťazí nad bohatstvom, princíp pospolitosti k slovenskému ľudu nad materinskými citmi.
Likavský väzeň – V básni zobrazuje uväzneného Jánošíka, ktorý uvažuje o svojom osude, verí, že sa mu podarí dostať na slobodu a zhromaždiť naspäť svoju družinu. Hrdinu zaraďuje do kolektívu a neidealizuje ho. Často využíva vo svojich básňach motív vatry = symbol slobody pre ľud.