Lekári dlhodobo varujú pred nadmerným pitím alkoholických nápojov, podľa najnovšej štúdie však dokonca aj primeraná konzumácia alkoholu môže súvisieť s poškodením mozgu a poklesom duševných schopností.

Muži a ženy, ktorí po desaťročia vypijú 14 až 21 alkoholických nápojov za týždeň, sú dvakrát až trikrát častejšie náchylnejší k výskytu atrofia v hipokampe. Dokazuje to štúdia, ktorú v stredu publikoval lekársky magazín BMJ. Táto časť mozgu, známa tiež ako morský koník, má veľký vplyv na krátkodobé uchovávanie informácií a priestorovú orientáciu.

Jeden nápoj autori štúdie definujú ako desať mililitrov čistého alkoholu, čo zodpovedá asi poháru vína, pollitra päťpercentného piva alebo panáky tvrdého alkoholu, ako je whisky alebo vodky. A zatiaľ čo negatívne dopady ťažkého pitia alkoholu na mozog potvrdili už skoršie štúdie, najnovšie výskum je varovným signálom aj pre tých, ktorí si doprajú dva až tri alkoholické nápoje za deň.

Výsledky vychádza zo sledovania celkom 550 mužov a žien po dobu 30 rokov. Dobrovoľníci pravidelne informovali o svojich návykoch v pití alkoholu a lekári im zároveň priebežne robili testy činnosti mozgu. „Spotreba alkoholu – dokonca aj na primeranej úrovni – je spojená s nepriaznivými výsledkami mozgu,“ uvádza štúdia, ktorá u „primeraných“ milovníkov alkoholu odhalila odchýlky v oblasti merania jazykovej plynulosti.

Vedci však priznávajú, že počet sledovaných dobrovoľníkov bol malý a štúdia bola navyše iba pozorovacia, nie je z nej preto možné vyvodzovať presné závery o príčinách a následkoch pitia alkoholu. Niektorí odborníci však výsledky štúdie považujú za kľúčové.

Podľa vedúcej výskumu klinickej psychológie na Univerzite v Oxforde Jennifer Wildová výsledky naznačujú „silnú väzbu“ medzi tým, čo veľká časť ľudí považuje za príležitostné pitie a výskytom degenerácie mozgu v starobe. Podobne aj Paul Matthews z Imperial College London verí, že „ukazuje dôkazy pre skryté poškodenie mozgu“.

Niektorí odborníci sú však voči výsledkom štúdie skeptickí. Carl Heneghan z Univerzity v Oxforde upozorňuje na kameň úrazu publikovanej štúdie, kedy sa počas 30 rokov spotreba alkoholu u dobrovoľníkov nijako nezmenila. Realita je pritom u väčšiny ľudí iná. Kým v ranej dospelosti je totiž spotreba alkoholu vyššia, s postupujúcim vekom sa u väčšiny ľudí znižuje.

 

Zdroj: info.cz, Pinterest

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *