Nevďačná úloha podpiue bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka zostala na generálovi Wilhelma Keitelovi. Norimberský tribunál ho neskôr odsúdil za vojnové zločiny na trest smrti.
Ráno 6. mája 1945 sa Dönitz dozvedel, že Eisenhower trvá na bezpodmienečnej kapitulácii, a to súčasne na všetkých frontoch. Jednotky sa mali zastaviť a zostať na svojich súčasných pozíciách. O tom, že už spojencom dochádzala s nemcami trpezlivosť, svedčí aj fakt, že vrchný spojenecký veliteľ pohrozil obnovením bombardovacie ofenzívy a uzatvorením línií pre nemeckých vojakov, ktorí k nim utekali z východnej fronty do zajatia.
Dönitz so svojím spolupracovníkmi Paulom Wegenerom a generálmi Keitelom a Jodlom zistilia, že tieto podmienky sú neprijateľné, pretože „nie je možné nechať armádu na pospas Rusom“.
Vláda teda nakoniec vyslala Jodla, aby Eisenhowerovi dôrazne vysvetlil, že úplná kapitulácia nie je možná, ale čiastková na západe by mohla prísť do úvahy. Generál Jodl veľmi skoro ráno 7. mája telefonoval z Eisenhowerovím štábom, aby tlmočil jeho odpoveď. Nešlo o pozitívne správy – vrchný veliteľ spojeneckých vojsk žiadal iba úplnú kapituláciu, ktorá mala byť podpísaná ešte v ten istý deň. V opačnom prípade pohrozil prerušením rokovania.
Hoci to Dönitz považoval za „úplnej vydieranie“, uvedomil si, že ešte toho dňa podpísaná kapitulácia by vošla do platnosti z 8. na 9. máj. Mal by teda takmer dva dni na evakuáciu čo najväčšieho množstva vojsk na západ. Preto Jodl splnomocnil (pochopiteľne veľmi nerád) na podpis kapitulační listiny. V 2:41 ráno 7. mája tak v Eisenhowerov štáb v Remeši signoval generála Alfred Jodla za prítomnosti admirála von Friedeburga akt bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka.
Dvojitá kapitulácia
Oficiálne koniec druhej svetovej vojny na európskom bojisku mal nastať v okamih, kedy nemecká kapitulácie podpísaná v Remeši nadobudla platnosť, teda v 23:01 8. mája 1945 stredoeurópskeho času. Práve ôsmy máj sa tak pre západných Spojencov stal dňom víťazstva v Európe, v anglicky hovoriacich krajinách je známy ako V-E Day.
K podpisu nemeckej kapitulácie došlo celkom dvakrát. Prvého aktu sa zúčastnil aj sovietsky generál a zároveň šéf sovietskej vojenskej misie u vrchného velenia expedičných spojeneckých síl Ivan Susloparov, ktorý však z Moskvy nemal jasné inštrukcie, či má protokol podpísať, alebo nie, a dostal ich až potom, čo dojednania známe ako akt bezpodmienečné kapitulácie Nemecka signoval.
Krátko nato ale dorazil Stalinov pokyn, aby nič nepodpisoval. Stalina kapitulácie Nemcov v Remeši rozzúrila, a tak si následne vynútil jej opätovné podpísanie, ktoré sa odohralo v budove bývalej ženijnaj školy v Berlíne-Karlshorst, teraz sídle štábu 1. bieloruského frontu. Celý akt sa mal odohrať v okamihu, keď prvá kapitulácia vstupovala do platnosti, teda v jedenásť hodín večer 8. mája 1945. Na sovietskej strane sa podpisoval maršal Georgij Žukov, ktorého pre túto príležitosť Stalin vymenoval splnomocnencom vrchného velenia Červenej armády.
Hlavným náprotivkom mu bol náčelník vrchného veliteľstva Wehrmachtu (OKW) poľný maršal Wilhelm Keitel. Keďže bolo potrebné obaja akty zjednotiť a dodržať u druhej kapitulácie nadväznosť na remešský dokument, boli podpisy zúčastnených antedatované k 8. máju. Udalosť však prebiehala za svitu sviečok a pri vypadávajúcim elektrickom prúde. Niet teda divu, že všetko nabralo meškanie a na podpis došlo až po tom, čo pôvodná kapitulácia nadobudla platnosť, a síce o trištvrte na jednu v noci 9. mája.
Aj napriek paradoxnej situácií, keď sa vzdával veliteľ armády, ktorá podľa predchádzajúcej dohody nemala už skoro hodinu bojovať, podľa vtedajších pozorovateľov mal berlínsky akt význam predovšetkým v tom zmysle, že kapitulácia v zničenom Berlíne sa považovala za oveľa hodnotnejšie než tá v Remeši na francúzskom území .
Po podpise Nemci prijali a vypili pohár šampanského a sovietski predstavitelia sa ich ešte spýtali, či je Hitler naozaj mŕtvy, pretože sa jeho telo nenašlo. Potom nemeckí generáli mlčky odišli preč a sovietska strana sa začala mohutne baviť, vraj sa tancovalo, spievalo a pilo až do rána. Správa o kapitulácii sa veľmi rýchlo dostala k vojakom aj civilistom a všade začali oslavy. Šesť rokov trvajúci vojna oficiálne skončila.