Joao Pereira de Souza sa jedného dňa prechádzal po pláži, keď na kameni našiel ležať tučniaka. Bol špinavý od ropy a vyzeralo to, že umiera. Muž ho vzal k sebe domov, kde sa o neho začal starať. Denne ho kŕmil rybami a trvalo mu týždeň, než mu vyčistil peria. Tučniak u neho nakoniec pobudol jedenásť mesiacov. Aké bolo ale prekvapenie, keď sa za rok vrátil!
„Zostal u mňa jedenásť mesiacov, a keď sa mu vymenila srsť, zmizol. Všetci mi hovorili, že sa nevráti, ale vracia sa pravidelne už štyri roky. Príde v júni a domov sa vracia vo februári. Rok od roka má väčšiu radosť, keď sa so mnou znovu stretne, „hovorí Sedemdesiatjedenročný muž. Tučniak od neho dostal meno DINDIA. Každý rok musí uraziť cestu dlhú viac ako osem tisíc kilometrov, aby sa z pobrežia medzi Argentínou a Čile dostal do brazílskeho domova Souza.
Nezvyčajné priateľstva muža a tučniaka je záhadou aj pre biológa Joaa Paula Krajewskiho. „Nikdy predtým som niečo podobné nevidel. Myslím, že tučniak verí, že muž je časťou jeho rodiny, možno ho má tiež za tučniaka. Keď ho vidí, začne vrtieť chvostom ako pes a radosti húkať.“