Metropola Turca, centrum kultúry, stredisko slovenskej inteligencie. Mestu Martin patria viaceré prezývky. Ale meno ktorého Martina nesie?
Vojak Martin na bielom koni
Patrón mesta sa azda najviac odzrkadľuje v chráme, ktorý mu je zasvätený. Rímskokatolícky Kostol svätého Martina si pamätá už viac ako osemsto rokov. Práve tento svätec z Tours je Martin, po ktorom je mesto pomenované. Narodil sa na území dnešného Maďarska okolo roku 316 v pohanskej rodine. Jeho otec bol plukovníkom. Rodina sa neskôr presťahovala do Pavie v severnom Taliansku. Aj napriek tomu, že Martinovi rodičia neboli pokrstení, dávali pozor, aby syna nepokazili vojaci svojou nemravnosťou a tvrdosťou. Malý Martin však v sebe cítil túžbu nechať sa pokrstiť. Začal navštevovať stretnutia katechumenov, ľudí pripravujúcich sa na krst, o čom jeho rodičia nevedeli. Avšak v čase, keď mal byť ako pätnásťročný pokrstený, vydal cisár Konštantín rozkaz, aby sa do vojska zapojili všetci synovia vyslúžených vojakov. A tak Martin odišiel do Amiens v severnom Francúzsku, kde ho zaradili do jazdeckého pluku. Ani vojsko však z Martina neurobilo tvrdého človeka. Práve naopak, ku všetkým bol láskavý a štedrý, nerobil rozdiely ani vo vzťahu k núdznym a chudobným. V Amiens sa odohral aj príbeh, vďaka ktorému dnes každý spája Martina s bielym koňom. Počas cesty na koni stretol Martin žobráka, ktorý sa triasol od zimy. Martin pri sebe nemal nič, a tak mu dal polovicu svojho plášťa. Záznamy hovoria, že nasledujúcu noc sa mu v sne zjavil Ježiš odiaty polovicou plášťa. Hneď na druhý deň sa Martin dal pokrstiť. V tom čase mal dvadsaťtri rokov.
Z jazdeckého pluku na biskupský stolec
Život vojaka nebolo to, po čom Martin túžil. Preto od vojska odišiel, utiahol sa do samoty a neskôr sa vrátil k rodičom. Jeho matka sa tiež stala kresťankou, otec však zostal pohanom až do smrti. Martin neúnavne bojoval proti bludu ariánov, avšak tí ho vyhnali z mesta. Nakoniec sa jeho domovom stal malý ostrov Galinaria. Po čase ho chceli vysvätiť za kňaza, ale Martin sa necítil hodný. Odišiel do galského kláštora. V roku 371 zavládlo na biskupskom stolci v meste Tours prázdne miesto. Obyvatelia žiadali, aby sa biskupom stal Martin, ale ten nechcel a pred davom sa ukryl. Nie preto, že by netúžil nasledovať Krista, ale kvôli osobnému presvedčeniu, že si to nezaslúži. Napokon ho ľudia násilím vyviedli a 4. júla 371 bol vysvätený za biskupa. Jeho sídlom sa stalo miesto vzdialené dva kilometre od Tours pri rieke Loire, kde Martin vystaval drevený kláštor. Žil tu spolu s ďalšími osemdesiatimi učeníkmi vo veľmi skromných podmienkach. Biskup z Tours sa zaslúžil o obrátenie mnohých pohanov vo svojom okolí. Celý zvyšok života zostal skromným a pokorným. Zomrel 8.novembra 397. Jeho telo pochovali 11. novembra na cintoríne za mestom Tours. V tento dátum dnes oslavujú meniny všetci Martinovia a práve k nemu sa viaže pranostika Martin príde na bielom koni, ktorá sľubuje sneženie. Na mieste hrobu svätého Martina v súčasnosti stojí veľký chrám, ktorý mu je, rovnako ako ten martinský, zasvätený.
Slovenské mesto Martin v minulosti vyjadrovalo spätosť s týmto svätcom aj svojím niekdajším názvom Turčiansky Svätý Martin. Známy obraz Martina na bielom koni sa nachádza aj v erbe mesta. Svätý Martin tak aj dnes hlása dôležitosť pokory a spolupatričnosti.
Autor: Paula Mokrá