Hrdina, ochranca, náš prvý vzor a spoločník, ktorý je za každú zábavu. Otec si svoj deň zaslúži. Je ním tretia júnová nedeľa.
Otcom sa môže stať ktorýkoľvek muž, ale nie každý dokáže byť ockom. Pravým rodičom totiž nie je ten, kto dieťa splodí, ale kto ho vychová. Deň otcov je príležitosťou poďakovať sa našim ockom za ich lásku a starostlivosť, ktorú nám od narodenia prejavujú. Nezabudnime im dnes povedať, akí sú pre nás dôležití.
Sviatok všetkých otcov prišiel spoza veľkej mláky
Prvé pokusy o začlenenie osláv otcovstva do kalendára siahajú do roku 1924, keď sa prezident USA Calvin Coolidge snažil tento návrh podporiť aj zákonom. Situácia v dôsledku hospodárskej krízy a po útrapách prvej svetovej vojny však nebola jeho nápadu naklonená. Až po druhej svetovej vojne sa o sviatku všetkých otcov začalo opäť špekulovať. Deň otcov oficiálne ustanovil prezident Lyndon B. Johnson v roku 1966, ktorý v Bielom dome podpísal proklamáciu a stanovil deň oslavy na tretiu nedeľu v júni. Odvtedy si ľudia po celom svete každý rok pripomínajú dôležitú úlohu otca v rodinách.
To je tvoj bodyguard? Áno, môj otec
Otcovia sa vždy starali o bezpečie rodiny. Už v dávnom praveku vykonávali ťažšie a nebezpečnejšie práce práve oni a usilovali sa svojich najbližších ochraňovať pred možnými nástrahami. Dnes síce otcovia nemusia zápasiť s divokými mamutmi a šelmami, starajú sa však o nás stále. Robia taxikárov, keď nás treba niekam odviesť alebo priviesť domov. Ich silné ruky boli pre nás vždy stelesnením pojmu bezpečnosť. Je to otec, kto vyprevádza dcéru, aby sa bezpečne dopravila ku kamarátke, je to otec, kto naučí syna bicyklovať či kosiť trávnik. Obdivujeme schopnosť našich otcov všetko pokazené opraviť, všetko rozbité pozliepať, stratené nájsť a ohrozujúce odplašiť. Zároveň však poznáme ich lásku aj z faciek, ktorých zmysel chápeme s odstupom času a za ktoré, ruku na srdce, našim otcom aj vďačíme.
Otec je dospelý s dušou dieťaťa
Hovorí sa, že v každom mužovi je ukryté večné dieťa. O otcoch to platí dvojnásobne. Hoci sú mužmi činu, ktorí živia a bránia rodinu, zároveň si nenechajú ujsť každú príležitosť na zábavu so svojimi deťmi. Práve otcovia vystrájajú spolu s maličkými všetky možné šibalstvá. Otec sa zapojí do detských hier, stavia lego, puzzle, stavebnicu, ide si so synom zahrať futbal, zajazdiť na bicykli a pomáha dcére upiecť bábovky z piesku. Keď dieťa unaví kráčanie, vezme ho na ramená a keď drobec naopak prekypuje energiou, otec neodmietne naháňačku. Skáče na trampolíne, lezie po stromoch, stavia snehuliakov a vyváľa deti v snehu. Pred mamou svojho školáka vyhreší za zlé známky, no keď mama odíde, šibalsky si vymenia úsmevy.Vezme dieťa na zmrzlinu, aj keď mama zdôrazňuje: Až po obede! Za detský úsmev je schopný tancovať a skákať aj na verejnosti, robiť grimasy a škeriť sa od ucha k uchu. Chce dobré detstvo pre svoje ratolesti, prežíva s nimi každú zábavu.
Autor: Paula Mokrá