Láska je jednou z najvďačnejších tém. O vášnivom cite sa nielen hovorí, točia sa o ňom filmy, ale rovnako sa o láske aj píše. Tvoria sa romány, ale aj krásne ľúbostné básne.
Na slovenskej literárnej scéne vznikli stovky básní s tematikou lásky k druhému človeku. Rozhodli sme sa zostaviť rebríček šiestich najkrajších ľúbostných básní, ktoré vznikli na pôde našej krajiny.
1. Ján Smrek – Okúzlenie
Slovenský básnik Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, písal predovšetkým poéziu. Jeho básnická tvorba sa vyznačuje najmä melódiou a jednoduchosťou, s ktorou sa jednotlivé verše čítajú. Vo svojich dielach sa venoval najmä ženám, ktoré považoval za symbol krásy a mladosti. Svoju záľubu k nežnejšiemu pohlaviu a pocit zaľúbenosti vyjadril aj v básni Okúzlenie, ktorá patrí medzi jeho najkrajšie.
Ústa cítia dych jej vrelý,
láskou jej by skvitnúť chceli,
ruky prosia: ostaň s nami,
choré sme po objímaní!
2. Vojtech Mihálik – Appassionata
Básnická skladba, ktorá sa zaoberá láskou nielen ako idylickým citom, ale zobrazuje aj jej komplikovanosť. Skladá sa z troch častí – Allegro, Andante a Moderato. V každej z nich poukazuje na rôzne podoby lásky, nielen nekonečnú, nehynúcu a vernú lásku, ale ironizuje ju, či uvažuje aj o nevernosti v manželstve.
Pýtaš sa, či je ozaj láska smutná.
Neviem – a v tom je moja útecha.
Viem len, že strachom z nelásky ťa sputná,
strachom, že nič ti v srdci nenechá.
Je dýkou, čo sa leskne ako šťastie,
no jazva po nej do nocí ti vrastie.
Pýtaš sa, či je láska trvalá.
Ach, kiežby si sa nespytovala…
Keby šťastie prišlo, keď my chceme,
keby láska vzbĺkla na rozkaz,
nebolo by šťastia v tepnách zeme,
ani lásky nebolo by v nás.
3. Miroslav Válek – Jesenná láska
Báseň, ktorá v sebe ukrýva príbeh, ktorý sa neskončí šťastným koncom. Láska medzi dvoma mladými ľuďmi začala počas mája a v priebehu jesene sa skončila. V závere sa dozvieme, že jeden z hlavných interpretov svoj skutok z rozchodu oľutoval a uvedomil si, že prišiel o jeden z najkrajších vzťahov. Text z básne si prepožičal aj spevák Miroslav Žbirka, ktorý krásny text prespieval.
Láska je strašne bohatá,
láska tá všetko sľúbi,
no ten, čo ľúbil sklamal sa,
a ten, čo sklamal ľúbi.
Prach dlhých smutných letných dní na staré lístie padá
poznala príliš neskoro ako ho mala rada.
4. Emil Boleslav Lukáč – Paradoxon
Aj v tomto prípade nie je láska vykreslená pozitívne. Autor ju považuje za problematický cit, ktorý je plný zábran, prekážok a uvažuje nad tým, či dokáže byť vôbec stála.
Nemám rád, že ma miluješ tak,
tak ma to mrzí,
vidíš, som príliš povedomý
a príliš drzý.
Buď ku mne trochu ľahostajná
a trochu chladná,
takto je láska pripokojná
a prisúladná.
5. Andrej Sládkovič – Marína
Veľké ľúbostné dielo, ktoré sa považuje za ústredné v slovenskom romantizme. Inšpiráciu k napísaniu tejto romantickej skladbe našiel Sládkovič v Márii Pišlovej. Velikán slovenskej poézie sa ako prvý osmelil opísať lásku, mladosť a krásu, čo s nevôľou prijal Ľudovít Štúr, ktorý tieto témy nepovažoval za dosť vlastenecké.
Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
Krás mojich moja Marína!
6. Ján Kostra – Ave Eva
Azda najkrajšou spomedzi všetkých básní je ľúbostné vyznanie Ave Eva. Autor opisuje ženu ako nositeľku života. Vyzdvihuje ju a poukazuje nato, že je základom existencie. Vníma ju ako zbožnú, ale zvodnú zároveň. Napriek tomu, že ženy bývajú často nevinné, tak rovnako sú aj nebezpečné.
Ó, žena naproti, žena snov a diaľok,
blízka i ďaleká jak spievajúci jarok,
ďaleká, ako je studnica v oáze,
blízučká, ako je na tomto obraze.
Kráľovná ukrutná na piedestáli nachu,
milenka chytená, teplučká korisť v machu,
krútňava závratu, po ktorej túži muž,
a éterický sen preduchovnených múz.
Skúste si zobrať večer do ruky knižku plnú poézie a na chvíľku si oddýchnuť od bežného života. Len tak si prečítať nádherné slová od slovenských autorov a ponoriť sa do sveta, ktorý človeku prináša len čítanie poézie.
Autor: Simona Ivančáková