Grécko je južný európsky štát,ktorý vznikol už v dávnom roku 1821. Táto krásna, grécky hovoriaca krajina je lákadlom pre veľmi veľa turistov. Je zaujímavá najmä svojim mnohými ostrovmi, ktorých je až 2000. Známe sú najmä ostrovy ako Rodos, Kréta či Santorini. Nemenej lákavé je tiež hlavné mesto Atény, kvôli svojim vzácnym pamiatkam. Grécko je kolískou modernej európskej kultúry, čím dokáže ročne prilákať až 15 miliónov turistov, čo je približne o 4 milióny viac, ako je samotné obyvateľstvo Grécka. Iste ste už videli mnoho krásnych fotografií a videí z tejto rozprávkovej destinácie, ale i mnoho nelichotivých obrazov. Ja vám teda rozpoviem príbeh slovenského dievčaťa, ktoré sa stalo na 9 rokov grékyňou a malo možnosť okúsiť slasti i strasti krajiny, ktorá sa riadi heslom ,,sloboda alebo smrť’‘.
,,Oboznamovali sme sa s gréckou kuchyňou a máčali si nohy v mori.’’
Mala som síce len sedem rokov, ale dodnes si živo pamätám, ako mi moja mama oznámila, že sa budeme sťahovať do Grécka. Môjmu otcovi končila zmluva so Slovanom Bratislava a podpísal zmluvu s futbalovým klubom v Grécku. Vtedy mi to bolo vlastne úprimne jedno. Bola som druháčka na základnej škole a nemala som vytvorené nejaké extra silné priateľstvá. Väčšinu svojho voľného času som trávila s dvojročnou sestričkou alebo nad knihami. S ľahkosťou som sa rozlúčila so spolužiakmi a vydala som sa s nadšením oproti novému dobrodružstvu. Takto bezstarostne sa určite necítili moji rodičia, ktorí museli povybavovať veľmi veľa vecí, vrátane môjho individuálneho študijného plánu. To mňa však vôbec netrápilo. Ja som skôr rozmýšľala, čo budem robiť so všetkými mojimi hračkami, keďže do Grécka som si ich mohla vziať len pár. Nakoniec väčšina z nich skončila v detskom domove a ja som bola spokojná, že som pomohla detičkám v núdzi. A tak sme si pobalili našich pár sliviek a hor sa do Grécka!
Po pár dňoch nám futbalový klub pridelil krásny, slnečný, 4-izbový byt v centre mesta. Rodičia nám zariadili detskú izbu a postupne zariadili celý byt. A tu sa začal náš život v prímorskom meste Vólos. Cestovali sme autom. Moja mama sa bojí lietadiel a to auto sme vlastne potrebovali. Cesta nám trvala neuveriteľných 23 hodín, keďže rodičia museli kvôli mne a sestre robiť mnoho prestávok. Nakoniec sme však v poriadku dorazili. Dorazili sme do úplne cudzej krajiny. Ani jeden z nás nevedel ich, pre nás veľmi čudnú, reč. Prvé dni sme bývali v hoteli pri mori. Prvý krát vo svojom sedemročnom živote som bola pri mori. Paráda. Zatiaľ som si Grécko užívala, chodili sme na prechádzky, poznávali sme mesto, oboznamovali sme sa s gréckou kuchyňou a máčali si nohy v mori. Moji rodičia sa zatiaľ dohovárali po anglicky a všetko zvládali bravúrne. Keď sa na to pozriem s odstupom času, možno by som na ich mieste bola mierne chaotická v úplne cudzom svete.
Môj otec odišiel na dvojtýždňové sústredenie a mamina ostala s dvomi deťmi úplne sama v cudzom meste. Zachovala však chladnú hlavu. Cez deň sme chodili na obchôdzky aby sme preskúmali, kde sa čo nachádza. Neďaleko nášho bytu sme objavili nádherný park s desiatkami preliezok a rôznymi inými externými aktivitami pre deti. Tam sme začali tráviť väčšinu horúcich slnečných dní. Blízko bytu sme tiež mali obchod s potravinami. Zo začiatku naše nákupy trvali veľmi dlho, keďže sa mamina snažila rozlúštiť aké potraviny kupuje. Samozrejme, sortiment v obchode bol veľmi odlišný od obchodov na Slovensku. V Grécku skrátka slovenské tradičné veci ako bryndzu, oštiepok, hurky, tlačenku, ocot, klobásu, arašidové chrumky, rožky, klasický chlieb, paštéty, párky, petržlen a mnohé iné, nezoženiete. Od hladu však určite nezomriete. Gréci majú široký sortiment celosvetovo predávaných i svojich tradičných potravín. Problémom v obchode bola skôr jazyková priepasť, keďže moja mama gréčtinu neovládala a gréci zase neovládali angličtinu. No ako sa hovorí, rukami-nohami sa dorozumela.
Prekvapilo nás tiež to, že pitnú vodu sme si museli kupovať. V Grécku je zakázané piť vodu z kohútika, pretože je to prefiltrovaná morská voda – čiže má vysoký obsah soli. Samozrejme, že som ju ochutnala a môžem potvrdiť, že chutí inak, ako tá naša slovenská. Mne sa po deviatich rokoch v grécku zdá slovenská voda príliš sladká. Ale poďme späť do Vólosu. Dostali sme tiež prísny zákaz splachovať toaletný papier. Nechutné? Áno. Vedľa WC sme mali malý smetiačik a tam sme museli WC papier zahadzovať. Ich potrubia sú vraj oveľa tenšie, ako tie naše. Povinnou výbavou každej gréckej kúpeľne je tiež bidet. Gréci sú totiž veľmi čistotný národ. Voda, ktorou sme sa umývali, bola tiež filtrovaná morská voda. Preto nám odporučili, zadovážiť si telové mlieka proti vysúšaniu pokožky. V lete tiekla v sprche len vlažná voda. Málokedy sa stalo, že by tiekla horúca. Keď sme sa pýtali prečo povedali, že je teplo tak načo vodu zbytočne príliš ohrievať. Povinnou každodennou výbavou sa nám tiež stal opaľovací krém a pokrývka hlavy. Horúčavy dosahovali závratné teploty, cez obed sa vonku nedalo ani dýchať. V byte sme síce mali nainštalovanú klimatizáciu, ale nepoužívali sme ju. Pri našich každodenných obchôdzkach mesta sme si všimli, že obchody bývajú cez obed zatvorené a ulice prázdne. Pýtate sa prečo? Gréci totiž ctia zvyk obedňajšej siesty. Tá trvá približne od 14:00 do 17:00. Ľudia využívajú tento čas obedňajšieho pokoja väčšinou na oddych alebo obedňajší spánok. My sme tento čas využívali na návštevu mnohých krásnych miest. Veľmi sa mi páčili grécke kostoly. Boli naozaj rozprávkové, do detajlov prepracované. Keďže gréci sú veľmi nábožensky založení, kostolov je tam neúrekom. Dokonca pri cestách je každých pár metrov postavený nejaký mini kostolík, kde ľudia vkladajú peniaze. A prestavte si, tieto mini kostolíky nie sú zamknuté a tie peniaze tam stále sú. V Grécku sa totiž skoro vôbec nekradne. Ľudia nechávajú autá odomknuté, majú na nich pootvárané okná, niektorí dokonca nechávajú v nich aj kľúče.
Moje prvé roky života v tomto meste som strávila prevažne len s mojimi rodičmi a mojou sestrou. Necítila som sa pripravená začleniť sa do kolektívu. Reč sa na mňa nenalepila vôbec a grécku hudbu som si síce zamilovala od prvého okamihu, ale naozaj som z gréčtiny nepochytila ani slovko. Mamina ma učila doma a tak som stále hovorila len po slovensky. Zato som si ale užila kopu krásnych miest. Tak napríklad nad mestom Vólos sa týči krásna hora menom Pílio. Vedie na ňu veľmi kľukatá a nebezpečná cesta, z ktorej pohľad zvládne len málokto.
Avšak ak predsalen prekonáte strach a vyjdete až na vrchol, čaká vás jeden z najkrajších výhľadov – na celé mesto a šíre more. Taktiež som milovala navštevovať neďalekú dedinku Alikés. Boli tam nádherné čisté pláže, móla a celé to miesto pôsobilo, ako z katalógu. Keď sme zašli ešte trošku ďalej za dedinku, dostali sme sa do jednej tichej a málo navštevovanej zátoky. Chodilo tam veľmi málo ľudí, ale my sme tam chodili radi, lebo tam bolo vždy prázdno a vždy krásne.
Ďalšie často navštevované miesto bol pre mňa pochopiteľne futbalový štadión, kde som každý víkend chodila povzbudzovať môjho otca. Raz sa počas zápasu strhla ohromne veľká búrka – vtedy som pochopila silu prírody a hlavne rozdiel medzi búrkami na Slovensku a v Grécku. Musím priznať, že odvtedy sa búrok veľmi bojím. Nemenej často sme navštevovali centrum mesta, respektíve paráliu. Prechádzka večerným mestom popri mori, mala vždy svoje rozprávkové čaro. Z parálie bol prístup na jeden kilometer dlhé mólo. Zrazu sa ocitnete uprostred mora a do móla narážajú vlny z každej strany.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
Autor: Dominica