Čokoľvek, čo človek zažije, má väčšiu pravdepodobnosť uložiť sa počas spánku do dlhodobej pamäte, keď je to podľa neho dôležité.
Poznatky, ktorým ľudia pripisujú väčšiu dôležitosť, majú počas spánku väčšiu pravdepodobnosť uložiť sa do ich dlhodobej pamäte. Vo svojej štúdii to tvrdia vedci z univerzity v meste Swansea, ktorí u 80 ľudí sledovali schopnosť naučiť sa a následne si zapamätať im neznáme slová v čase pred spaním alebo v bdelosti. Danú prácu prezentovali na podujatí British Science Festival v spomínanom Swansea a zverejnia ju aj v odbornom magazíne Journal of Sleep Research.
Do výskumu sa zapojili študenti menovanej univerzity, ktorí nedávno pricestovali do Walesu a nikdy predtým tam neboli a zároveň je ich rodným jazykom angličtina alebo v tom jazyku komunikovali od detstva. Odborníci im prostredníctvom počítačovej aplikácie predstavili 28 waleských a bretónskych prekladov anglických slov, pričom sledovali ich bezprostrednú schopnosť zapamätať si ich. Účastníci mali zároveň uviesť, aký význam jazyku prikladajú.
Po dvanástich hodinách vedci znova otestovali, koľko slov si zapamätali, pričom časť študentov medzičasom minimálne šesť hodín spala a druhá nespala vôbec. U tých, ktorí spali, zistili väčšiu schopnosť naučiť sa dané slová, pričom najlepšie na tom boli ľudia, ktorým na jazyku viac záležalo. Dané zistenie naznačuje, že spomienky počas spánku mozog triedi a uprednostňuje tie, ktoré človek považuje za dôležité.
Podľa Marka Blagrovea z univerzity v Swansea, ktorý spolu s kolegyňou Elaine van Rijn vykonal menovaný výskum, ich zistenie naznačuje, že čokoľvek, čo človek zažije, má väčšiu pravdepodobnosť uložiť sa počas spánku do dlhodobej pamäte, keď je to podľa neho dôležité.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.