Sú osoby, ktoré žijú sami šťastnejšie ako tie, ktoré žijú zosobášené alebo v páre? Medicína tvrdí, že nie. Podľa štúdie publikovanej v roku 2011 tí, čo žijú sami, zvyčajne zomierajú mladší ako tí, ktorí žili vo vzťahu. Ale to, že žijú kratšie neznamená, že by boli menej šťastní. Je to skôr naopak.
Práca bola uskutočnená psychológmi z Univerzity v Aucklande (Nový Zéland) a publikovaná v časopise Social Psychological and Personality Science. Zrejme bude kľúč v tom, že tieto osoby nežijú v nijakom tipe interpersonálneho konfliktu, čo je jedným z hlavných zdrojov nešťastia pre ľudí.
Počas zisťovania tohto záveru uskutočnil Girmein tím prieskum na viac ako 4 000 občanoch Nového Zélandu, ktorí nemali žiadny záujem o dosahovanie „sociálnych cieľov“: mať sentimentálne vzťahy alebo priateľstvo s ostatnými kolegami. Tiež skúmali duševný stav osôb, ktoré si želali spájať sa s ostatnými alebo nájsť si partnera.
A tak odhalili, že osoby, ktoré nemali veľký záujem o ostatných boli rovnako alebo ešte viac šťastnými ako tie osoby, ktoré boli sociálnejšie. No najnešťastnejší boli tí, ktorí boli sami, ale želali si mať vzťah.Tí, ktorí majú väčšiu chuť byť v páre budú v živote spokojnejší, keď sa im podarí s niekým byť, ale tiež budú viac trpieť, ak lásku nenájdu.
Tiež medzi šťastných nepatrili tí, ktorí sa síce nachádzali vo vzťahu, ale neboli schopní čeliť problémom, ktoré v ňom vznikali. Slabá radosť sa vyskytuje aj u tých, ktorí nechcú vytvárať vzťahy, ale vidia sa nejakým spôsobom zapojení do vzťahu, ktorí si sami neželajú: u nich vzniká väčšia úzkosť, neistota, negatívne spomienky a chuť izolovať sa, ktorá neexistuje v žiadnej inej skupine ľudí.
Zdroj:huffingpot.com
A teraz co? Vyhynieme?