Jedna generácia hviezd sa končí. Spevák David Bowie, obľúbený Alan Rickman alias Snape, spisovateľ Umberto Eco či slovenský hudobník Juraj Černý – to je len zlomok osobností, ktorých smrť nás tento rok prekvapila. Umelecké nebo najnovšie dostalo aj skutočného Princa. Jeho „fialový dážď“ však bude pršať naďalej.
Prišlo to z ničoho nič ako v prípade Davida Bowieho. Fanúšikovia najskôr dúfali, že ide len o výmysel. Prince predsa nemôže odísť. Nie teraz, keď má rozbehnuté turné a koncom minulého roka vydal dva albumy. No ako sa ukázalo, správa o jeho smrti bola pravdivá a 21. apríl sa stal čiernym dňom hudobného priemyslu. Prince Rogers Nelson bol vo veku 57 rokov nájdený vo výťahu svojho sídla bez známok života.
Priemerný človek je rád, keď zvláda hru na jednom hudobnom nástroji. No Princ? Ten ich ovládal 25! Prvú skladbu zložil na domácom klavíri, keď mal sedem. Prvý album vydal ako devätnásťročný. Koľko nástrojov na ňom zaznelo, toľkokrát Prince predviedol svoje majstrovstvo. Na pomoc si neprizval žiadneho iného hudobníka.
Dážď ho spravil nesmrteľným
Už na začiatku kariéry pochopil, čo treba zmiešať dokopy, aby vznikol zaručený úspech. Gitarové sóla à la Jimi Hendrix, dráždivé tanečné rytmy v štýle Jamesa Browna, k tomu provokatívny imidž, extravagantné kostýmy, netradičné modely nástrojov a jedinečná šou bola na svete.
Princovi nechýbala ani dávka drzosti či akási zdravá pýcha. Aj po tom, ako na koncertoch zišiel z pódia a zdalo sa, že už je koniec vystúpenia, zvykol ešte pribehnúť naspäť a prekvapiť. „Vidíte, koľko mám hitov?“ spýtal sa s úškrnom nadšeného publika na festivale Sziget 2011.
Svoju kreativitu uplatnil aj ako herec. V roku 1984 sa predstavil vo filme Purple Rain, ktorý získal Oscara za hudbu. Deväťminútová skladba s rovnakým názvom tiež nezostala bez ocenenia. Grammy, najvyššie priečky v americkom rebríčku a nesmrteľnosť. Celkom slušné „trofeje“ za jedinú skladbu, čo poviete?
Byť sexsymbolom mu nestačilo
Mnoho hudobníkov je považovaných za sexsymboly, no Prince bol okrem toho aj lovesymbol. Doslova. V roku 1993 nahradil svoje umelecké meno originálnym znakom, ktorý nebol pre novinárov práve šťastným riešením. Museli sa však vynájsť, a tak ho v článkoch oslovovali „umelec doteraz známy ako Prince“. Hudobníkovi táto maniera vydržala až do nového milénia, kedy sa opäť vrátil k pôvodnému menu. No pamiatka na toto obdobie mu zostala naozaj vzácna – fialová gitara vyrobená špeciálne do tvaru jeho takzvaného lovesymbolu.
Ako vizionár figuroval nielen v hudbe, ale tiež v marketingu. Éru albumov dostupných na internete odštartoval práve on, a to v roku 1997, kedy bol web pre mnohých ešte španielskou dedinou. Napriek tomu zostal zástancom hmotných nosičov hudby. Na minuloročnom udeľovaní cien Grammy sa publiku prihovoril slovami: „Albumy. Spomínate si ešte na ne? Stále na nich záleží, rovnako ako na knihách.“
Hoci bol otvorený novým možnostiam tejto doby, zvíťazil nad ním perfekcionizmus. Nepáčilo sa mu, že fanúšikovia zverejňujú videá z jeho koncertov. Snažil sa mať informácie o sebe pod kontrolou, čo je v dnešnej dobe pre celebritu takmer nemožné. V roku 2007 dokonca zažaloval portál Youtube a obchod eBay, keďže mu podľa jeho mienky nedokázali ochrániť autorské práva.
Žil tak, aby sa naňho nezabudlo
Napriek svojim rebelantským obdobiam sa nikdy nezaplietol do žiadneho sexuálneho škandálu. Nikdy nestál pred súdom. Nikdy nekopíroval prácu iných umelcov. Bol to Prince, ktorý sa nikdy nenazval kráľom. Bol originál, ktorý inšpiroval mnohé terajšie hviezdy, aby sa dostali tam, kde sú.
Mariah Carey celú pieseň na koncerte v Paríži preplakala, Steve Wonder svojou cover verziou rozľútostil televízny štáb a Twitter sa mohol na týždeň rovno premenovať na „Princer“. Každého zasiahla správa o jeho smrti nečakane ako „fialový dážď“, ktorý si teraz púšťajú fanúšikovia po celom svete.
„Svet prišiel o mágiu.“ – Katy Perry
„Život je párty, a tie nikdy netrvajú večne.“ – Prince (*7. 6. 1958 – †21. 4. 2016)
Autor: Dominika Chrastová