V dnešnej dobe je len veľmi ťažko pravdepodobné, že nájdete človeka, ktorý by ešte nepočul o duchoch. Viera v duchov a náš spôsob komunikácie s nimi, sa radikálne odlišujú v závislosti od kontinentu a regiónu. Napríklad v takej Ázii, domáci nevnímajú duchov ako príšery v bielej plachte s vraždiacimi úmyslami, ale ako podobu ľudskej bytosti, ktorá je rozrušená a provokovaná rôznymi rituálmi. Celosvetové vedecké výskumy dokázali, že drvivá väčšina populácie verí v duchov a vysoké percento z nich dokonca tvrdí, že niekedy nejakého videli. Ale prečo vlastne veríme na duchov?
Podľa odborníkov existuje niekoľko príčin. V prvom rade je to vlastnosť ľudí pripisovať akékoľvek nové, či nevysvetliteľné zvuky a javy, nadprirodzeným bytostiam. Teda pri snahe nájsť zmysel niečoho nami doteraz neprebádaného, ho pripíšeme duchom. Fenomén známy ako spánková paralýza (zvyčajne pár minútový stav, kedy sa človek v noci alebo nadránom prebudí, otvorí oči a naberie plné vedomie, ale telo zostane nehybné). je tiež veľmi často pripisovaný nadprirodzeným bytostiam. V rôznych oblastiach sveta majú k paralýze rôzne príbehy spojené s duchmi, či čarodejnicami. Má však veľmi logické vedecké vysvetlenie. Jedná sa totiž o narušenie spánkovej fázy REM, ktorá sa vyznačuje nehybnosťou svalov. Je to preventívna ochrana tela, aby sme naše sny prežívali poležiačky a nechodili pri tom po byte. Do tela sa vylučujú látky, ktoré nám majú zabrániť pretavovať svoje sny do praxe. Paralýza sa vyznačuje hlavne návalmi strachu a pocitmi tlaku na hrudi, no a samozrejme neschopnosťou sa hýbať a rozprávať. Jediné, čo človek môže používať sú oči a uši. To však môže zapríčiniť rôzne zvukové i vizuálne halucinácie. Mozog si v podstate v návale paniky zamení siluety predmetov okolo neho za nejaké nadprirodzené bytosti. Je to však len v našej hlave.
Ďalšia skupina vedcov je zástancami teórie, že za vieru v duchov môže tzv. Pareidólia. Je to porucha nesprávneho vnímania predmetov vôkol seba. Určite ste mnoho krát videli na sociálnych sieťach rôzne fotky oblakov, kde ľudia videli anjela, Ježiša, či Michaela Jacksona. Pre ďalšie príklady pareidólie si pozrite obrázky. Práve takýmto spôsobom si mnohí ľudia vysvetľujú rôzne povery ako napríklad UFO, či zjavenia siluety ducha.
Ja osobne v duchov neverím. Som asi prílišná realistka a vždy hľadám racionálne a faktami podložené vysvetlenie veci. Dokonca ani neverím na ľudskú dušu – myslím si, že naše pocity a náš charakter sú tvorené signálmi vysielanými z mozgu. A trpím chronickou spánkovou paralýzou, už asi 10 rokov. Verím však v jej medicínske objasnenie. Nemyslím si, že by bola spôsobená niečím medzi nebom a zemou. Keď som bola dieťa, verila som, že duchovia existujú. Bolo to super, napínavé čítať poviedky o duchoch a predstavovať si, že by sa niečo také mohlo naozaj stať, Ale to už bolo naozaj dávno. Teraz si ducharinu ani zďaleka neužívam tak, ako predtým. Dnešné filmy o duchoch sa snažia ľuďom vtlačiť presvedčenie, že duchovia sú zlí, že v dome sa nachádza niečo nadprirodzené, že ked niekto spraví niečo zlé je posadnutý. Mňa tento zaškatuľkovaný negatívny pohľad unudil natoľko, že už sa radšej takým veciam vyhýbam. Ale ktovie, možno ma raz niečo predsalen presvedčí o ich existencii. Samozrejme, neodsudzujem ľudí, ktorí v duchov veria. Rada si vypočujem ich pohľad na vec a pomením s nimi moje názory.
Podľa mňa, je hlavným dôvodom viery v duchov náš vnútorný boj s našou mortalitou. Väčšina z nás nemá rado myšlienku na svoju smrteľnosť. A síce pomyslenie, že duchovia existujú je desivé, je to minimálne dôkaz o večnosti našej duše, ktorý väčšina ľudí potrebuje.