Fantomas, Inšpektor Kojak, Mimozemšťan, Hurikán… To je iba zlomok prezývok Pierluigi Collinu. Holá hlava, prenikavo modré oči a vražedný pohľad. Kto by si nepamätal tohto talianskeho rozhodcu.
Narodil sa 13. januára 1960 v talianskej Bologni, kde vyštudoval ekonómiu. Do sedemnástich rokov hrával futbal za miestny tím Don Orione. Po viacerých zraneniach však s futbalom skončil až do momentu, kým ho spolužiak nepresvedčil, aby sa spoločne prihlásili do rozhodcovského kurzu. Následne odšartoval svoju rozhodcovskú kariéru v regionálnych súťažiach. V tých časoch sa ešte Pierluigi Collina pýšil hustou hrivou, metabolická choroba ho však pripravila o vlasy a ochlpenie.
V roku 1988 začal rozhodovať taliansku Seriu C1 a C2. Po troch rokoch prišiel kariérny rast, keď sa stal rozhodcom v Serii A a Serii B. Rozhodcovská komisia Pierluigi Collinu sledovala a po odpískaní 45 zápasov v najvyššej talianskej lige ho v roku 1995 zapísala do rozhodcovskej listiny FIFA.
Niekedy sa však zdalo, že Pierluigi Collina si robí z hráčov na ihrisku dobrý deň. Za drobné pripomienky dokázal hráčovi ukázať červenú kartu, mnohokrát taktiež odpískal penaltu v posledných minútach zápasu. „Dobrý rozhodca musí mať odvahu čeliť dôležitým rozhodnutiam,” tvrdil.
Jeho prvým veľkým turnajom bola olympiáda 1996 v americkej Atlante. Pískal päť zápasov vrátane toho najdôležitejšieho – finále medzi Nigériou a Argentínou. Taktiež sa predstavil aj na svetovom šampionáte 1998 vo Francúzsku, či na Majstrovstvách Európy 2000 v Belgicku a Holandsku.
Pierluigi Collina rozhodoval aj jedno z najdramatickejších finále Ligy Majstrov a to v roku 1999 v Barcelone medzi Manchestrom United a Bayernom Mníchov. Hráči Manchestru United strelili dva góly v 91. a 93. minúte, ktoré rozhodli o výhre anglického tímu 2:1. Ako hlavný rozhodca taktiež pískal finále Poháru UEFA v roku 2004 medzi Valenciou a Marseille.
Pierluigi Collina zažil vrchol svojej kariéry 30. júna 2002, keď pred vyše sedemdesiattisícovou kulisou rozhodoval finálový zápas ázijských majstrovstiev sveta v Jokohame. Okrem medzinárodných zápasov pískal pravidelne najvyššiu domácu súťaž.
Posledným medzištátnym zápasom talianskeho rozhodcu bol zápas kvalifikácie na svetový šampionát 2006 medzi Portugalskom a Slovenskom. Následne ešte pár mesiacov rozhodoval v domácej súťaži a ako štyridsaťšesťročný ukončil aktívnu rozhodcovskú kariéru.
Najviac mu záležalo na spravodlivosti, čo dokázal počas finále svetového šampionátu. Brazílčanovi Emersonovi sa roztrhol dres a Pierluigi Collina prerušil zápas, aby si ho mohol ísť prezliecť. „Ak som by som nechal hru pokračovať, išiel by som proti duchu fair play a znevýhodnil jedno mužstvo. Je lepšie stratiť trochu času, ako zničiť celú atmosféru zápasu,” vyjadril sa po zápase.
Na každý zápas sa dôkladne pripravoval a bolo jedno, či išlo o finále alebo priateľský zápas. Ak práve nebol v telocvični, študoval videá zo zápasov alebo absolvoval psychologické testy odolnosti. Častokrát sledoval záznamy z vlastných zápasov, aby si mohol dôkladne prezrieť sporné situácie, taktiež ho fascinovala taktika jednotlivých tímov.
Okrem futbalu je Pierluigi Collina veľkým fanúšikom basketbalu. Pravidelne navštevuje zápasy svojho milovaného klubu Fortitudo Bologna. Je ženatý a má dve dcéry. V roku 2003 vydal autobiografiu s názvom „Moje pravidlá hry”. V roku 2005 sa začal venovať podnikaniu. Objavil sa vo viacerých reklamách, napríklad v srbskej reklame na pivo alebo v tureckej reklame mobilného operátora. Za reklamu pre automobilku Opel zinkasoval milión dolárov.
FIFA ho zvolila šesťkrát za najlepšieho rozhodcu roka, sedemkrát bol zvolený ako najlepší rozhodca Serie A. Je v sieni slávy talianskeho futbalu od roku 2011. Univerzita v Hulle mu v roku 2004 udelila doktorát z vied za jeho celosvetový prínos vo svete športu.
Momentálne je mnohými obdivovaný, ale aj mnohými nenávidený Pierluigi Collina šéfom rozhodcovskej komisie UEFA, šéfom rozhodcovskej komisie na Ukrajine a neplateným konzultantom pre taliansku rozhodcovskú komisiu.