Skvelý herec Michal Dočolomanský (* 25. marec 1942, Nedeca, Slovensko, dnes Poľsko – † 26. august 2008, Bratislava) už nie je medzi nami viac ako 10 rokov.
Jeho otec Rudolf (1899 – 1954) pôsobil ako učiteľ v rumunskom Sedmohradsku medzi tamojšími Slovákmi. Tam sa oženil s Floriannou (1915 – 1995), pôvodom Rumunkou, ktorá bola od neho mladšia o šestnásť rokov. Spolu mali 10 detí.[1] V roku 1942 sa presťahovali do obce Nedeca, ktorá vtedy patrila Slovenskému štátu, kde sa v tom istom roku narodil syn Michal. Koncom druhej svetovej vojny sa rodina presťahovala na Slovensko.[2] Spočiatku žili v Mlynčekoch (okres Kežmarok), následne v obci Nebojsa (dnes časť Galanty, kde jeho otec pôsobil ako riaditeľ základnej školy. Po jeho smrti v roku 1954 sa presťahovali do Svätého Jura. Matka zomrela v roku 1995 a je pochovaná spolu s manželom na cintoríne v Slávičom údolí.
Po ukončení základnej školy sa Michal Dočolomanský vyučil za automechanika. Už v detstve sa venoval ochotníckemu divadlu vo Svätom Jure, jeho záľubami boli aj športová gymnastika, neskôr bezmotorové lietanie. Herectvo absolvoval v roku 1964 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a odvtedy bol členom činohry Slovenského národného divadla.
Herecká kariéra
Účinkoval v mnohých slovenských a českých filmoch, v televíznych seriáloch, ako boli Sváko Ragan (1976), Jedenáste prikázanie (1977), Inženýrská odysea (1979), Povstalecká história (1984), Alžbetin dvor (1986), Horská služba (1998) a filmoch Tri gaštanové kone (1966), Generácia (1969), Medený gombík (1970), Zypa Cupák (1976) a mnohých ďalších televíznych inscenáciách. V úspešnej divadelnej hre Na skle maľované stvárňoval titulnú úlohu Jánošíka od roku 1974 až do 2002 (predstavenie zaznamenalo 642 repríz).[4] V slovenskom znení nahovoril všetky postavy poľského večerníčka Macko Uško.
Ocenenia
- 1982 – ocenenie Zaslúžilý umelec
- 31. august 2007 – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenska a šírenie dobrého mena v zahraničí
- Pamätná tabuľa na rodnom dome v Nedeci, 10. júla 2010, in memoriam