Veľa ľudí považuje Afriku za veľmi nebezpečný kontinent, no Namíbia patrí medzi veľmi bezpečné krajiny a hlavné mesto Windhoek nie je nebezpečnejšie ako Bratislava či Košice. Nájdete tu divokú krajinu, kultúrnu rozmanitosť, ale aj moderné mestá. V tejto na prvý pohľad púštnej krajine sa skrýva naozaj veľa zaujímavých prírodných, kultúrnych alebo historických krás a na rozdiel od mnohých iných krajín je bezpečné cestovať po Namíbii aj bez sprievodcu.
Namíbia je krajina v južnej Afrike. Susedí s Botswanou, Zambiou, Juhoafrickou republikou a Angolou. S rozlohou približne 826 000 km2 a patrí medzi väčšie africké krajiny. No aj napriek tomu tu žije iba okolo 2,1 milióna obyvateľov, vďaka čomu je po Mongolsku druhou najredšie obývanou krajinou sveta. Meno štátu je odvodené od púšte Namib, ktorá zaberá jej veľkú časť a je považovaná za najstaršiu púšť na svete. Namíbia bola osídlená už približne pred 3500 rokmi kmeňmi San, Damara a Nama. Prví Európania, ktorí preskúmali tento región, boli v 15. storočí portugalskí moreplavci Diogo Cao a Bartolomeo Dias. Podrobnejšieho prieskumu sa však krajina dočkala až v 19. storočí búrskymi prieskumníkmi. Búri boli potomkovia nemeckých trestancov, ktorí ušli práve tu na juh Afriky. V roku 1884 sa preto Namíbia stala nemeckou kolóniou. V roku 1915 počas porážky nemeckej armády však správu kolónie získala Juhoafrická republika. Od nej sa Namíbia osamostatnila v roku 1990.
Mesačná krajina, divoký západ a púšť
Na juhu a východe tejto krajiny sa rozliehajú púšte Namib a Kalahari. Tie vytvárajú podmienky s minimom vlhkosti a vysokými teplotami. Z krajiny pripomínajúcej divoký západ USA sa miestami stratí všetka vegetácia. Obvyklé kríky a stromy aloe, či kaktusy vystriedajú skaly, piesok a prach. Väčšinu krajiny tvorí buš. Je to jedna z najmenej osídlených oblastí Zeme, a preto keď mimo mesta stretnete viac ako 10 áut za deň, môžete sa považovať za šťastlivca. Pod mestom si však nepredstavujte nič ako naše malé okresné mestá. Tu sú to prevažne zhluky domov, kde žije zopár obyvateľov, stará benzínka a potraviny s výberom jedla, za aké by sa u nás hanbil každý. Veď aj Ketmanshoop, najväčšie mesto oblasti mnohonásobne väčšej ako veľa európskych štátov, má iba 21 000 obyvateľov. Po výjazde z mesta však na vás okamžite čaká ďalšie prekvapenie. Jazdí sa tu po spevnených prašných cestách. Asfaltové sú len tri diaľnice, ktoré križujú južnú časť Namíbie a cesty v mestách. Inde však nie. Prečo? Po takejto ceste neprejde viac ako 500 vozidiel denne, a teda nie sú tak zaťažované. Navyše sú oveľa lacnejšie ako na výstavbu tak aj na opravu. Po dažďoch nimi prejde auto podobné nášmu ratraku a urovná prach opäť na vyhovujúce podmienky. No nebojte sa. Po takýchto cestách sa dá bez problémov jazdiť aj 100 km/h a to aj s obyčajným starým autom bez 4×4 pohonu. To v kombinácii s takmer neexistujúcou dopravou znamená, že za pár hodín nie je problém prejsť 500 aj viac kilometrov. Táto krajina vás však neustále odmeňuje nevšednými pohľadmi a zážitkami. Celú cestu lemujú nekonečné farmy s rozlohou aj niekoľko sto kilometrov štvorcových. Taktiež nebuďte prekvapený, ak na ceste nájdete stádo kráv bez pastiera, antilopy, pštrosy, žirafy, slony, či miestnych na vozíku ťahanom oslami, ako vás cvalom míňajú zatiaľ čo vy piknikujete na jednom z mnohých stanovíšť pozdĺž ciest. Nezabúdajte, že tu ste v Afrike.
Dominantami južnej časti krajiny sú Fish River Canyon a Sossusvlei. Fish River Canyon je druhým najväčším kaňonom na svete, no od toho prvého, Grand Canyonu sa líši asi ako safari od ZOO. Pri tom namíbijskom neuvidíte davy ľudí, ale možno dve alebo tri autá, a na to, aby ste sa tam dostali, musíte vyraziť od hlavnej cesty asi na hodinovú zachádzku do krajiny, ktorá vyzerá ešte opustenejšie ako predtým.
Potom je tu Sossusvlei. Najfotografovanejšie miesto Namíbie s jej nádhernými červenými pieskovými dunami, ktoré sú najväčšie na svete. Na tú úplne naj, Big Daddyho, si môžete skúsiť vystúpiť a asi po hodine namáhavého stúpania pieskom sa dočkáte zaslúženej odmeny. Výhľadu na celú oblasť posiatu iba pieskom. Tá pravá zábava prichádza ale neskôr. Naspäť sa totiž beží rovno dole. Po rýchlom behu sa ocitnete v mŕtvom údolí. Tam sú mŕtve zakonzervované stromy staré viac ako 2000 rokov. Odporúčané je však odísť z tohto miesta pred obedom, kým sa teploty nevyšplhajú až na 45 stupňov Celzia.
Moderný svet uprostred púšte
Pri ceste ďalej na sever sa však krajina pomaly začína meniť. Pribúda množstvo zvierat, rastlín a miest. Dostávame sa do regiónov Khomas a Erongo. Tam sa nachádzajú niektoré z najväčších miest Namíbie. Po ceste B1 sa dostávame do hlavného mesta krajiny Windhoek s približne 320 000 tisíc obyvateľmi. To nás ihneď prekvapí svojou modernou architektúrou a množstvom nových budov. Mesto bolo založené okolo roku 1840 nemeckými kolonizátormi a neskôr po vyhlásení nezávislosti Namíbie v roku 1990 sa stalo hlavným mestom regiónu Khomas ako aj celej krajiny. V meste sa nachádza niekoľko pekných kostolov z kolonizačnej éry ako aj národné múzeum a množstvo iných zaujímavostí. Je to jedno z najlepších miest v celej krajine na nákup klasických afrických suvenírov, počnúc tradičnými príveskami vyrobenými z palmových orechov s vyrytými ornamentmi až po rôznorodé predmety zo všetkých kútov Afriky. Neporovnávajte Windhoek s európskymi historickými mestami a nečakajte, že vás ochromí supermodernosťou ako Tokio či Dubaj. Je však veľmi zaujímavé vidieť takéto mesto uprostred polopúští a nekonečných fariem.
Vydáme sa na cestu na západ a smerujeme k oceánu. Už zďaleka vidno oblaky, také netypické v tejto vyprahnutej krajine. Prichádzame k mestečku Swakopmund, ktoré je štvrtým najväčším v krajine. Víta nás veľká kolónia plameniakov. Dovolenkové centrum pre všetkých miestnych ako aj nemeckých turistov, ktorých je tu viac ako by ste čakali. Práve tu chodia všetci k moru. No na kúpanie zabudnite. Voda nie je teplejšia ako 15 stupňov Celzia a ani teplota vzduchu nie je podobná stredomorským plážam. Prekvapí vás aj silný studený vietor vejúci od Atlantiku. Je toto vôbec Afrika? To je asi prvá otázka, ktorú si položíte po príchode. Silne tu totiž dominuje nemecká architektúra, a tak mesto vyzerá, ako keby ste boli v belgických Antverpách, Bruggách alebo Gente.
Namíbia je lacná krajina a to sa opäť potvrdzuje pri návšteve jednej z miestnych reštaurácii so širokým výberom nemeckých jedál. Nájdete tu pravý teľací rezeň, 300 gramový steak za 9 eur, ale aj skvelé plody mora či antilopu. Namíbia je totiž ešte stále jedna z krajín Afriky, kde je možné ochutnať typické miestne zvieracie špeciality ako rôzne antilopy, zebry, pakone či dokonca krokodíly.
Skutočná Afrika
Pozdĺž Pobrežia kostier, dlhého pásu pobrežia, kde v minulosti stroskotalo množstvo lodí, sa presúvame opäť na sever do regiónu Kunene. Patrí medzi najobývanejšie časti Namíbie a je to jedno z posledných miest v južnej Afrike, kde môžete vidieť príslušníkov pôvodných afrických kmeňov žiť tradičným životom. Kmene ako Herere, Damara, Ovambo, či Himba môžu tu na severe ešte stále žiť kočovným životom.
Twyffelfontein, to čo na prvý pohľad vyzerá ako množstvo obyčajných veľkých skál, nám odhalí veľa o pradávnych obyvateľoch Afriky. Na kameňoch totiž vidno vyryté obrazce, symboly, značky. Tieto rytiny sú staré viac ako 2000 rokov a vyryli ich tu členovia kmeňa San, známejšieho pod názvom bušmeni, ktorí oblasť obývali už pred 6000 rokmi. Boli schopní interpretovať ich ako mapy na dlhej ceste z vnútrozemia k pobrežiu po soľ a opäť do ich domovov.
Po ďalšom dlhom putovaní prichádzame do mesta Opuwo. Mesto s približne 8000 obyvateľmi je najväčším v celom severozápadnom regióne Kunene. Je unikátne najmä vďaka tomu, že práve tu sa miesi africký kmeňový život s tým mestským. Môžeme vidieť ženy kmeňa Herere s nádhernými pestrofarebnými šatami a čiapkami znázorňujúce kravské rohy, ľudí s kmeňov Ovambo či Damara.
No najtypickejšími sú zástupcovia kmeňa Himba. Ženy chodia oblečené len v bedernej zásterke a typickú červenú farbu kože získavajú tým, že si do nej pravidelne vtierajú špeciálnu zmes byliniek a hlinky. Ňou si potierajú aj vlasy spletené do copov. Slúži ako ochrana pred komármi, hmyzom, spálením sa na slnku a taktiež schladzuje pokožku. Himbovia obývajú aj malé dediny v tomto regióne, kde žijú tradičným spôsobom života. V jednej dedine býva obvykle jedna alebo viacero rodín. Nachádza sa tu niekoľko hlinených domov, ktorých veľkosť ale aj pozícia v dedine určuje, kto v dome býva. Náčelník môže mať až štyri manželky, no každej z nich je povinný postaviť vlastný dom. V dedine sa tiež nachádza niečo ako altánok, ktorý slúži ako stajňa pre dobytok a tiež malé políčko na pestovanie kukurice či obilia. Do niektorých z týchto dedín sa môžete pokúsiť dostať. Musíte osloviť niektorého z príslušníkov kmeňa, ktorý sa usadil v meste a dohodnúť sa s ním. Následne nakúpite dary pre kmeň v podobe múky alebo iných potravín a pri príchode do dediny ich odovzdáte niektorej zo starších žien. Mužov v dedine neuvidíte. Sú na pastvinách, kde pasú stáda dobytka alebo kôz. Za tieto dary si môžete dedinu prehliadnuť, pozorovať miestnych pri výrobe niektorého z tradičných výrobkov. Ak máte šťastie, tak pre vás mladšie ženy a dievčatá zatancujú typický tanec, pri ktorom sa skáče, dupe a spieva.
Prekvapenie na záver
Po ďalšej ceste, tento krát na východ, sa dostanete ku najväčšiemu klenotu Namíbie. K národnému parku Etosha. Afrika je známa najmä vďaka možnosti absolvovať nezabudnuteľné safari, keď sa zvieratá pohybujú iba niekoľko metrov od vášho auta. Etosha patrí medzi 10 najlepších safari parkov v Afrike a ročne ňou prejde okolo 200 000 návštevníkov. Park bol založený roku 1907 ako rezervácia pre divoké zvieratá a o 60 rokov neskôr bol povýšený na národný park. Jej rozloha je okolo 22 000 km2, takmer polovica Slovenska, a je rozdelená na tri časti. V strede sa nachádza soľná platňa Etosha, ktorá dala parku meno. Zaberá asi štvrtinu rozlohy a prístupný je iba jej okraj. No to nie je problém, keďže v tejto časti sa aj tak zvieratá nevyskytujú. Zvyšok parku je rozdelený na východnú a západnú polovicu. Zatiaľ čo tá východná slúži ako turistické safari, na prístup do tej druhej potrebujete špeciálne povolenie na výskumné účely. Tak ako všetky safari v Namíbii aj Etosha sa otvára s východom a zatvára so západom slnka. Práve to sú najlepšie podmienky na pozorovanie šeliem a preto sa na vstupnej bráne oplatí byť naozaj skoro. Každé ročné obdobie ponúka na safari iné krásy, no vo všeobecnosti sa za lepší čas považuje koniec leta. Je vtedy suchšie, a tak sa zvieratá viac poberajú k napájadlám a je ľahšie ich pozorovať. No pozor. Safari nie je zoologická záhrada. To, že máte ideálne podmienky neznamená, že uvidíte zvieratá. V jeden deň môžete sklamaný uvidieť ledva jedno stádo zebier a na druhý vám dych vyrazia veľké skupiny zvierat, či leoparda pri love.
V Etoshi žije naozaj obrovské množstvo zvierat. Okrem veľkého počtu druhov antilop, zebier, pakoní, hyen, divokých psov, žiráf, gepardov či prasiat bradavičnatých tu máte možnosť vidieť všetkých členov veľkej päťky okrem byvola (teda nosorožca, slona, leva a leoparda). Najväčším lákadlom sú práve slony. Nie je ich tu tak veľa ako v botswanskom Chobe vzdialenom iba 1000 kilometrov, no slony z Etoshy sú najväčšie na svete a majú zvláštnu belastú kožu spôsobenú častým váľaním sa v slanej pôde. Etosha patrí medzi najlepšie safari, no ani tu nečakajte brutálne útoky levov ako vidíte na National Geographic. Poznám človeka, ktorý strávi na safari už niekoľko rokov aj mesiac a pol ročne, no veľmi zriedkavo videl šelmu loviť a zabiť korisť. Aj napriek tomu však safari patrí medzi to najlepšie, čo možno v Afrike zažiť.
Krajinu opúšťame plní zážitkov po dvoch týždňoch a asi 5000 kilometroch prejdených autom . Namíbia je drsná, no nádherná krajina, ktorá môže v každom ročnom období ponúknuť niečo iné. Je veľmi bezpečná a taktiež lacná. Obdivovať tu môžete kultúru v tradičných mestách na severe krajiny ako Opuwo, zvieratá na safari v Etoshi alebo ďalších národných parkoch a rezerváciách a prírodu si vychutnáte v Sossusvlei či pri majestátnom Fish Canyone.
Autor: Róbert Sabovčík