Všetci sme občas tak trochu hercami. Hlavne vtedy, keď sa všemožne vyhovárame. Martinčania sa vyhovárať nemusia. Svoju tradíciu tu už odnepamäti buduje divadlo.
Ľudia odpradávna obľubovali divadelné predstavenia. Známe sú inscenácie už zo starovekého Grécka a Ríma. Herci vystupovali v maskách, pretože verili, že majú čarovnú moc. Predstavenia spočiatku slúžili aj na uctievanie bohov. Postupne sa však premenili na umenie a dnes sú vyhľadávaným programom, ktorý sľubuje zábavu, poučenie, zamyslenie a iné kultúrne vyžitie.
Z divadelnej histórie
Na Slovensku sa spočiatku rozvíjalo predovšetkým ochotnícke, čiže amatérske divadlo. Najdivadelnejším krajom bol od prvopočiatku Liptov. Práve tu sa rodilo najviac divadelných nadšencov. Na západnom Slovensku sa ochotníkom darilo viac v malých dedinkách ako v mestách. Z dostupných záznamov vyčítame, že najmenej úrodné bolo pre ochotníctvo východné Slovensko. Druhým najdivadelnejším krajom bol Turiec. Amatérski herci sa často stretávali a vystupovali so svojim programom, čím budovali kultúrne povedomie u širokej verejnosti. K vyspelým strediskám patrili Martin, samozrejme Liptovský Mikuláš, ako miesto vzniku, Ružomberok, Skalica či Tisovec. Postupne svoju históriu začalo budovať profesionálne divadlo. Pôvodne sa počítalo s transformáciou Slovenského spevokolu na profesionálne teleso, nakoniec však dostalo prednosť založenie Slovenského národného divadla v Bratislave v roku 1921.
Prvá premiéra v Martine
Vďaka iniciatíve kultúrnych dejateľov, medzi ktorými figurujú mená Ján Marták, Ivan Turzo, Jozef Cíger-Hronský, Gabriel Rapoš či Andrej Bagar, sa začalo s reálnou transformáciou Slovenského spevokolu na profesionálne divadlo v Martine. Zaujímavosťou je, že na rozdiel od Slovenského národného divadla v Bratislave, divadlo v Martine nikto dekrétom zhora nezakladal, ale vzniklo prirodzene, z vnútornej potreby mesta a slovenských ochotníkov. Prvá premiéra sa v martinskému publiku predstavila za pomerne dramatických okolností 22. januára 1944. Išlo o protitotalitnú inscenáciu Verhaerenovho Filipa II. v réžii Andreja Bagara. Divadlo ňou jasne manifestovalo svoj názor k režimu. Inscenácia pobúrila vládnuce sily a mala za dôsledok represálie voči mladému divadlu, ktoré následne prestalo dostávať financie od štátu. Divadlo prežilo iba vďaka dotácii Matice slovenskej či tlačiarne Neografia. Slovenské komorné divadlo malo významný vplyv na formovanie divadelníctva na Slovensku. Dá sa povedať, že bolo akousi hereckou „liahňou“. Niektorí herci mu zostali verní po celý svoj život.
Hereckú tradíciu spoznáte aj podľa námestia
Pri návšteve mesta Martin neminiete jeho centrum. A práve tu na vás z každej strany zaveje vietor divadelnej histórie. Hlavné námestie, situované priamo v centre Martina, nesie totiž názov Divadelné. Vašej pozornosti neunikne budova Slovenského komorného divadla a Národného domu, kde má v súčasnosti verejnosť možnosť kultúrneho vyžitia. Na oboch miestach sa denne predstavujú nielen martinskí a žilinskí herci, ale aj mnohí ďalší. Program divadla je pestrý, niektoré inscenácie sa pre veľký záujem opakujú už roky, iné sa sezónne striedajú. O hereckej tradícii v Martine svedčí aj divadelný festival Dotyky a spojenia, ktorý v letných mesiacoch do metropoly Turca každoročne privedie hercov z celého Slovenska i okolitých štátov.