Predstavte si, že vyrazíte do lesa s takmer stopercentnou istotou, že cestou nájdete mŕtvolu samovraha. Že by sa vám na takú prechádzku nechcelo? Potom sa rozhodne vyhnite lesu Aokigahara v Japonsku. Miesto zvané „les samovrahov“ je však obrovským turistickým hitom.
Stromy sú tu blízko pri sebe, porast je hustý, zveri len minimum, vraj kvôli zloženiu tunajšej zeminy, kte sa objavujú ešte ďalšie názory – podľa nich v lese prebiehali samovraždy už dávno pred vydaním knihy a to preto, že má veľkú silu a sú v ňom prítomní duchovia a démoni.
Ťažko povedať, ako to naozaj je – faktom však zostáva, že tu každý rok spácha samovraždu viac než stovka ľudí a ďalšie stovky sa o ňu aspoň pokúsia. Oficiálne štatistiky hovoria napríklad o tom, že v roku 2002 bolo objavených samovrahov 78, v roku 2010 ich bolo iba 54. Je však ešte potrebné vziať do úvahy to, že nie každé telo sa podarí objaviť.
Každý rok na lov tiel
Mimochodom, „lov tiel“ vykonávajú od roku 1970 miestni dobrovoľníci, ktorí jedenkrát do roka vyrazia do lesa s potrebným náčiním a „pozbierajú“ a následne pochovajú telá všetkých, ktoré nájdu. Práca to nie je príjemná, však miestne úrady k tomuto kroku pristúpiť museli, inak by bol les za pár rokov plný stoviek hnijúcich tiel a kostrových pozostatkov.
Les s rozlohou približne 35 kilometrov štvorcových je navyše paradoxne vďaka svojej povesti obrovským ťahákom pre turistov (cynici tvrdia, že tých je tu v posledných rokoch viac než samotných samovrahov). Tí sú tu ako vo vytržení z ceduľou v japončine a angličtine, ktoré odrádzajú pred samovraždou, aj z ceduľou a nápisom, ktorý ľudia tu nechávajú na rozlúčku.
A objavujú sa aj prípady zlodejov, ktorí do lesného porastu vyrážajú loviť mŕtvych neborákov s cieľom obrat ich o cennosti, ktoré majú pri sebe. O celom fenoméne lesa Aokigahara vznikol dokonca aj krátky dokumentárny film – volá sa príznačne „Aokigahara – les samovrahov“ a ide o dvadsaťjeden minút, ktoré nie sú určené pre citlivejšie povahy.
No, uznajte, nie je lepšie vyraziť na výlet radšej niekam na hrad, alebo zámok?
Zdroj: cestovinky.cz, acidcow.com, Wikipedia