Imunitný systém patrí medzi najkomplexnejšie štruktúry nášho tela. Vďaka nemu dokážeme odolávať ochoreniam aj v prípade, že ľudí okolo nás už dávno skolila jarná chrípková vlna.  Napriek tomu, že žiaden z vašich kolegov už nesedí vedľa vás v kancelárii a práce pribudlo geometrickou radou, máte dôvod na úsmev. V tejto situácii je vysoko pravdepodobné, že váš imunitný systém maká o život a vy mu môžete byť naozaj vďační. Veď chorý nechce byť nikto.

Čomu vďačíme za odolnosť

Imunita je veľmi často skloňovaným pojmom hlavne na jar a na jeseň, pretože pri zmene počasia sme náchylnejší podľahnúť chrípke či zápalu pľúc či rôznym čerevným ťažkostiam. Základom našej odolnosti je v tomto prípade práve imunitný systém nášho tela. Tento komplex bariér a chemických pochodov môžeme rozdeliť na dve vetvy, ktoré spolu úzko spolupracujú. Ide o nešpecifickú alebo vrodenú imunitu a špecifickú imunitu označovanú tiež nadobudnutá. Vrodený imunitný systém si možno jednoducho predstaviť ako vlastné telo. Teda v drvivej väčšine to, čo je vidieť a čo môžeme cítiť. Kým tá získaná imunita je takpovediac neviditeľná.

Prvý dojem je najdôležitejší

Túto frázu často opakujeme a ani si neuvedomujeme, že je naozaj pravdivá. Inak tomu nie je ani v prípade nášho zdravia. Keďže ochorenia, minimálne tie bežné, sú veľmi často spôsobené vplyvmi zvonku, prvou baštou nášho imunitného systému je zároveň aj najväčší orgán nášho tela a síce pokožka. Tá je spolu so všetkými formami slizníc prvou obranou a zároveň aj vstupnou bránou pre patogény. Zaujímavé je, že naša koža okrem toho, že tvorí hradby organizmu a mechanicky drží škodlivé baktérie a vírusy mimo organizmu, obsahuje na svojom povrchu špeciálnu látku. Tento chemický ochranný film pôsobí nepriaznivo na prichytené baktérie a vírusy z okolia a tým významne zmenšuje riziko nákazy.

Nielen láska ide cez žalúdok

Aj keď to môže znieť zvláštne, druhým najväčším orgánom alebo lepšie povedané sústavou, ktorá bojuje proti chorobám je tráviaca sústava. Nejde však o neznámy fakt. Stačí si len spomenúť, ako zle nám býva, keď sa prejeme a ak sa k tomu ešte pridajú aj teploty, máme zarobené na pekne nepríjemnú maródku. O trávenie sa preto treba dobre starať. Okrem zdravej stravy, ktorú nám prízvukujú už naši rodičia, je potrebné dbať aj o zdravie samotného žalúdka a čriev. Žalúdočné kyseliny sú jednou z najdôležitejších bariér, ktoré pomáhajú eliminovať patogény, ak už sa do nášho tela dostanú. Ak tieto patogény prežijú tvrdý kyselinový útok, v žalúdku totiž máme pomerne silnú kyselinu chlorovodíkovú, a dostanú sa do čriev, tak nastupuje druhá forma obrany. A to je bunková imunita. Nastupujú upratovacie čaty buniek, ktoré „požierajú“ cudzie organizmy a tým vlastne obetujú svoju existenciu pre záchranu celého organizmu. Dvojnásobne tak platí staré známe : „Si to, čo ješ.“

Signalizácia, ktorá funguje spoľahlivejšie ako telefón

Ako vlastne naše telo vie, kde je potrebné proti chorobe zasiahnuť? Odpovedí je hneď niekoľko. Ako úplne prvé v tomto procese zohrávajú úlohu napadnuté bunky. Väčšina vírusov a baktérií totiž napáda zdravé bunky. Potrebujú ich, aby sa mohli začať množiť a tak prirodzene naplnili svoju úlohu. Toto množenie patogénov však spôsobuje nami toľko nenávidenú chrípku. Ako teda napadnutá bunka oznámi imunite, že potrebuje pomoc? Po istom čase napadnutá bunka vylúči do bezprostrednej blízkosti, teda k susedom látky, ktoré signalizujú pohotovosť. Na toto volanie o pomoc reagujú susedné bunky produkciou antivirotických a antibakteriálnych látok, ktoré spomaľujú priebeh infekcie a zároveň vyvolávajú zápal. A práve ten zápal, ktorého sa všetci chorí túžia rýchlo zbaviť je tým najlepším signálom. Len si predstavme, že pri zápale vzniká opuch a začervenanie. Nie je to nič viac a nič menej ako presné označenie postihnutého miesta. Zápal a prípadná teplota privolávajú bunky imunitného systému do presne určeného miesta a tým cielene pomáhajú bojovať proti infekcii.

Bez koľajníc vlak nejazdí

Veľmi dôležitou súčasťou imunitných odpovedí sú aj dva ďalšie systémy. Tvoria akési „koľajnice“ pre komunikáciu vo vnútri tela, bez ktorých by akékoľvek volanie o pomoc bolo neefektívne a reakcie imunity by boli značne obmedzené. Prvou z týchto koľajníc je krvný obeh. Sieť žíl a tepien naplnená životodárnou tekutinou, našou krvou. Krv okrem prenosu kyslíka a oxidu uhličitého plní aj prepravnú funkciu pre živiny a rôzne druhy chemických látok, ktoré fungujú ako poslovia. Krvný  obeh ich prepraví od miesta, kde vznikajú na miesto zápalu a tým efektívne napomáha procesu hojenia. Druhou z „koľajníc“ je nervový systém, ktorý je zas zodpovedný za prenos vzruchov. Tieto vzruchy sú produkované v miestach infekcie a zápalu a podnecujú tvorbu imunitných buniek.

Očkovanie dodáva muníciu na boj

Takzvanú získanú alebo špecifickú imunitu vytvorili ľudia, aby napomáhali svojmu telu brániť sa efektívnejšie. Základom je vystaviť telo obmedzenej dávke upravených vírusov, napríklad žltačky. Tieto vírusy sa stretnú v tele s našími imunitnými bunkami – lymfocytmi. Lymfocyty si vytvoria otlačok vírusovej bunkovej steny akoby otlačili pečiatku na papier s jedným rozdielom, že túto pečiatku otlačia do seba. Pri priamej nákaze vírusom žltačky si už naše telo pamätá, že sa s ňou stretlo v minulosti a okamžite tvorí protilátku. Cieľom je skrátiť čas, za ktorý imunita zareaguje na infekciu a tým pádom nedovoliť chorobe, aby prepukla naplno a vyradila nás tak z bežného života.

Bojujete na správnej strane barikády?

Je možné podporiť náš obranný systém a udržať sa tak v kondícii? Odpoveď na túto otázku je viac ako jasná a spôsobov je neúrekom. Od zdravého životného štýlu kombinovaného s cvičením a stravou, cez bylinky a rôzne prírodné antibiotiká, akými je napríklad cesnak alebo cibuľa až po životabudiče, akým je napríklad med alebo zázvor. Nezanedbateľnú úlohu v ochrane hrajú aj vitamíny, samozrejme tie obsiahnuté v ovocí a zelenine. Niežeby tie z lekárne neboli dosť dobré, ale pre telo je prirodzenejšie ich dostávať tak ako ich príroda stvorila. Za zmienku stojí najmä ten najznámejší – vitamín C. Zapája sa do všetkých metabolických a chemických procesov v našom tele a kde sa nezapája priamo, je potrebný aspoň v úlohe prekurzoru.

A čo si dnes ty spravil pre svoj imunitný systém?

https://youtu.be/x3QivMNbcrM

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *