Fráza „nebuď hysterická“ alebo „je to hysterka“ asi začula už každá z nás. Hystéria pritom nie je nejaký rozmar, ktorý by mohla dotknutá ako mávnutím čarovného prútika stopnúť. Pozri sa s nami na hystérii inak, zblízka, a zisti, čo za ňou skutočne stojí.
Hystéria alebo tiež histriónská porucha osobnosti má svoju definíciu a svoje prejavy. Pri tejto poruche osobnosti totiž dochádza k prehnaným reakciám na podnety. Samotná hystéria sa môže objaviť buď v detstve – také deti sú rady stredobodom pozornosti, často simulujú, sú zbrklé a neporiadne – alebo až v dospelosti po prežití silné stresovej situácie.
Taká normálna hysterka …
Nutné povedať, že hystéria častejšie postihuje ženy ako mužov, takže zrejme aj preto len tak niekto nepovie, že „Pavol je hysterickej“, ale skôr prednesie, že „Alena je hysterická“. Ako vôbec taká Alena teda vyzerá?
Chýba jej hamba, nebojí sa verejného zosmiešnenia
-je to „herečka“, jej mimika aj gestikulácia sú tak teatrálny, že už možno ašpiruje na Cenu Alfréda Radoka,
-len problematicky vychádza s rodičmi a s osobami rovnakého pohlavia,
-často i ľuďom, ktorých pozná ešte len päť minút, líči to, čo všetko má kde vytetované,
-rada je stredom pozornosti, takže robí všetko pre to, aby ním fakt bola,
-nezriedka klame a vymýšľa si, prifarbuje skutočnosť,
-je ľahko manipulovateľná,
-sama seba štylizuje do úlohy chudáka – často predstiera, že ju niečo bolí, nie je jej dobre alebo čokoľvek podobné (karma ale funguje, keď bude Alena takto pokračovať ďalej, privodí si skutočné ochorenie)
-je sebecká,
-od svojho priateľa vyžaduje neustále vyznávanie lásky,
-upozorňuje na chyby druhých,
-vyhľadáva konflikty,
Akokoľvek je táto charakteristika príšerná, na jedno nesmieme zabudnúť. Hystéria je porucha osobnosti a ľudia, ktorí ňou trpia, za ňu skôr nemôžu, rovnako ako nemôžu za paranoju alebo sklony k závislosti. V niektorých prípadoch môžu prejavy poruchy dôjsť až k fyzickému násiliu, častejšie je to ale u mužov hysterikov.
Ako prebieha liečba? Podporou aj liekmi
Zo všetkého najskôr je nutné, rovnako ako u ostatných porúch osobnosti, aby „chorého“ podporili blízki a aby pochopili, že sa zrejme nejedná o rozmary. Tiež je dôležité, aby si sám „chorý“ uvedomil, že je potrebné sa so situáciou nejako popasovať. Ťažko pomôcť niekomu, kto pomoc odmieta. Dôležitým prvkom liečby je potom psychoterapia, v niektorých prípadoch prichádza na rad aj ambulantná psychiatrická liečba.
Poznali ju už pred dávnymi dobami
Hystéria, respektíve jej príznaky, prvýkrát opísal sám Hippokrates, hovorilo sa o nej v starom Egypte a prvé teórií, ako k hystérii dochádza (vtedy iba u žien), sú údajné posuny maternice v tele. Iní odborníci zase mali dojem, že hystéria je u žien spôsobovaná nedostatočným sexuálnym uspokojením.
V stredoveku boli hysterici obviňovaní z posadnutosti diablom. Až do doby, kedy Paracelsus (lekár z prelomu 15.-16. Storočie) označil hystériu za jednu z duševných porúch. A poriadne s tým pohol Sigmund Freud, ktorý dával hystérii do spojitosti s traumami a podľa toho ju tiež liečil, s využitím rekonštrukcie potlačených spomienok.