Rocková opera je špecifická odnož populárnej hudby, ktorá sa od tej ostatnej odčlenila niekedy v polovici 60. rokov. Zjednodušene je to každá opera, ktorá je v gitarovom spracovaní, pričom divadelné ani filmové spracovanie nie je pravidlom. Pôsobí však ucelene, môže pripomínať koncepčný album.
Obsahuje dlhšie hudobné skladby, je členená na dejstvá. Môžu ju však tvoriť aj kratšie, ľahko zapamätateľné melódie. Má teda niečo z opery, aj operety a od muzikálu sa odlišuje tým, že väčšinou neobsahuje hovorený text.
Na prvú na svete sa však názory rôznia. Najznámejšia prvá rocková opera je Tommy od The Who. Je to príbeh o hluchoslepom chlapcovi, ktorý sa stane šampónom v pinballe, hoci motívov obsahuje viac. Vyšla v máji 1969. Pol roka pred ňou však kapela Pretty Things vydala album S. F. Sorrow, jeden z prvých koncepčných albumov vôbec. Má však dej, preto ide o rockovú operu. Keď však ideme do hĺbky, zistíme, že Pretty Things predbehla ešte jedna psychedelická kapela z Británie – Nirvana (áno, tá s Kurtom Cobainom nebola jediná). Tá v októbri 1967 vydala rockovú operu The Story of Simon Simopath.
Z tých známejších si ešte spomeňme The Wall od Pink Floyd (1979), The Rise and Fall of Ziggy Stardust and the Spiders from Mars od Davida Bowieho (1972) alebo American Idiot od Green Day z roku 2004.
Cyrano z predmestia
Túto rockovú operu napísali na motívy Cyrana z Bergeracu Edmonda Rostanda a nič jej nechýba. Má skvelé libreto, už v tej dobe kultových tvorcov a fenomenálnu návštevnosť.
Kolektív, ktorý sa pri Cyranovi z predmestia stretol je nasledovný: hudbu zložili Marián Varga a Pavol Hammel, texty napísali Kamil Peteraj a Ján Štrasser, libreto Alta Vášová. Bolo to logické vyústenie dobrých vzťahov a kreatívneho obdobia. Bol rok 1977 a dvojice Varga-Hammel a Peteraj-Štrasser boli vtedy výborne zohraté. Okolo predstavenia sa však motalo viacero známych mien – napr. Ivan Krajíček predstaveniu veľmi pomohol ako režisér, Laco Lučenič a Fero Griglák excelovali ako muzikanti. Pôvodná predstava Alty Vášovej bola tvorcovské kombo Varga – Ursíny, no vzhľadom na ich povahy by sme sa premiéry asi nedočkali. Duo Varga – Hammel bola osvedčená značka, výsledok hovorí sám za seba.
Celé libreto je zasadené do moderného socialistického veľkomesta v rozkvete. Nie všetko je však ideálne – mladí ľudia, rockoví hrdinovia s bigbítom na perách namiesto budovateľskej piesne a drogami v rukách namiesto sústruhu bojujú o prestíž v narastajúcej kapitalistickej komercii. Teda, to bol zámer, drogy musel vystriedať alkohol, pretože za boľševikov sa nefetovalo.
Mladý človek sa snaží svoje city ukrývať pod maskou rebélie. Aj Cyrano pôsobí ako bitkár a nafúkanec, ale Roxanu miluje nežne a romanticky. Jano je zase obrazom skrachovanca – pije a nevie riešiť svoje problémy. Roxana je obrazom typického dievčaťa svojej doby.
V hlavných úlohách v slovenskom znení
Rola Cyrana bola ponúknutá aj Michalovi Dočolomanskému a Milanovi Kňažkovi. Kňažko to však neuspieval a Dočolomanský to nevzal. Ja si ho napríklad neviem predstaviť skákať po grúni s lipovou lyžkou a na druhý deň si kupovať zrkadlo v starinárskom kráme. Rolu nakoniec vzal Ján Benedik, operný spevák. Trochu síce trvalo dostať z neho rockový prejav, ale podarilo sa to. Roxanu si zahrala Kamila Magálová. Zaujímavosťou je, že tanečníkov hľadali na tú dobu celkom novátorsky, konkurzom. Na ten prišli najmä mladí ľudia a drvivá väčšina z nich neboli profesionálni tanečníci.
Čo sa dialo po uvedení
Kamil Peteraj: „…to, čo vypuklo, nás zaskočilo. Nedalo sa naň dostať, ľudia preliezali načierno cez orchester, nastalo šialenstvo. Ja som napokon kvôli Cyranovi musel odísť z divadla, lebo takúto vec ľudia nezabúdajú. Nielen žiarlivosť na úspech, ale aj to, že sme niektorých odstavili. Takže nakoniec odstavili nás.“
O muzikál mali záujem aj v Holandsku a Nemecku. Nebolo to však prvýkrát čo komunisti pokazili šancu na úspech v zahraničí a aj kvôli osobným konfliktom export ministerstvo kultúry stoplo. Škoda.
Nikde som sa nedozvedel ako dlho, resp. koľko repríz bolo odohraných. Hra bola naštudovaná v Košiciach v roku 1994. Známejšia verzia je z roku 1999, predstavenie sa hralo v Dome kultúry Ružinov a jeden zo Cyranov bol Dušan Cinkota. Boli oslovení všetci pôvodní autori, ale nejako z toho vycúvali, okrem Hammela. Predstavenie však ani zďaleka nemalo takú návštevnosť ako pôvodné spracovanie, nebolo veľmi úspešné.