Keď sa vymrští nad Labuťím jazerom, vyzerá ako z rozprávky. Ostatne práve ním sa nechal inšpirovať Walt Disney pri tvorbe svojho rozprávkového zámku. Panoráma so zámkom Neuschwanstein je jedným z najznámejších symbolov Nemecka.
Neuschwanstein sa týči v bavorskej krajine a evokuje doby stredoveku, doby, kedy sa tunajším krajom preháňali rytieri na koňoch a obľúbenou kratochvíľou boli rytierske turnaje. Len málokto tuší, že ide de facto o moderné stavbu a ako pohnutý bol osud jeho tvorca. Princa a neskôr aj kráľa Ľudovíta II. Bavorského. Nenechajte sa ale mýliť – Neuschwanstein je modernou stavbou, stavbou, ktorá vznikla na konci 19. storočia a nemala reprezentovať – naopak mala slúžiť ako útočisko pred okolitým svetom.
Rozprávkové útočisko pred svetom
Stavbu rozprávkového zámku si u divadelného (!) architekta Christiana Janka zadal kráľ Ľudovít II. Bavorský, výstredný čudák, ktorému bolo najlepšie o samote a ďaleko od ľudí. Neuschwanstein sa tak mal stať jeho útočiskom – zároveň ale chcel do podoby stavby premietnuť všetky romantické predstavy o stredoveku.
Ľudovít II. Bavorský – šialenec, alebo obeť?
Ľudovít II. Bavorský je nepríliš známy a nie príliš významný panovník – aspoň teda z čisto historického pohľadu. Slávu mu ale „vyslúžil“ jeho tragický osud. Hovorí sa mu rozprávkový kráľ – práve kvôli rozprávkovým zámkom, ktoré nechal stavať. Hovorí sa o ňom, že bol výstredným čudákom, na druhú stranu bol ale vyhlásený za nesvojprávneho lekárskou komisiou, ktorá ho osobne nevidela. Pokúsil sa ukryť práve na zámku Neuschwanstein, tu ho ale zatkli a odviezli do internácie. Zomrel len pár dní potom, pravdepodobne sa utopil pri pokuse o útek.
Osem metrov hlboké základy bolo položené v roku 1868, o rok neskôr bol oficiálne položený základný kameň celej stavby a už v roku 1873 sa mohol Ľudovít presťahovať do značne improvizovaných, ale vlastných rozprávkových priestorov. Stavba potom pokračovala ďalej – už za jeho prítomnosti a starostlivého dohľadu. Dokončenie stavby už sa ale Ľudovít nedočkal. V roku 1886 bol zatknutý, odvezený a o pár dní neskôr zomrel.
Dlhé roky chátrania
A jeho smrť sa logicky odrazila aj na dokončenie zámku. Odvážne architektonické návrhy boli zmätené zo stola a dokončenie prebiehalo v značne oklieštenom duchu. V roku 1892 boli dokončené niektoré veže, aj tie ale v jednoduchšie podobe. Potom navyše začal zámok chátrať, nemal stáleho obyvateľov a roky do druhej svetovej vojny boli v znamení úpadku. Až po druhej svetovej vojne potom táto monumentálna stavba otvorila brány aj pre verejnosť – a začalo sa postupne pracovať na jej zachovanie.
Väčšinu návštevníkov šokuje obrovský kontrast medzi romantickú „stredovekú“ podobou stavby a s modernými prvkami, ktoré obsahuje, alebo ktoré boli použité pri jej stavbe. Tak napríklad slávny Trónna sála (v ktorom ale trón nie je, pretože na neho Ľudovítovi nezostali financie) sa chváli efektné klenbou, ktoré ale dopomohla oceľová konštrukcia.
Sám Ludvík si tiež doprial príjemné teplo za pomoci ústredného teplovzdušného kúrenia. Svoje služobníctvo volal pomocou elektronického zvončeka, jedlo mu bolo do súkromných komnát dopravované pomocou dômyselného výťahu, zámockým štandardom bola tiež tečúcou teplá a studená voda a splachovacie toalety … A ani exteriér hradu nie je tým, čím sa zdá byť. Celá stavba je totiž z klasických tehál a starodávny punc jej dodáva až vápencový obklad.
Milión a pol návštevníkov ročne!
Paradoxné je, že miesto, ktoré malo byť de facto osamelú pustovňou, je dnes jedným z najnavštevovanejších miest v Nemecku. V Ľudovítovom dobe tu s ním žilo len niekoľko členov služobníctva, obrovský zámok bol inak takmer prázdny a pustý. Dnes sem každý rok dorazí asi 1,4 milióna návštevníkov – v letnej sezóne interiéry zámku prejde pokojne aj 6000 návštevníkov denne, čo sa samozrejme odráža aj na stave pamiatky.
V roku 2013 tak začala nákladná a rozsiahla rekonštrukcia – interiérov, fasády – a spevňovanie skalných stien, na ktorých zámok stojí. Ak sem teda vyrazíte, môže sa vám stať, že časť zámku zbadáte pod lešením. Nie je ale zbyt – je to daň za to, že rozprávkový Neuschwanstein bude bavorskú krajinu zdobiť aj v ďalších desaťročiach.