Predtým supertajný vojenský radar Duga nie je zďaleka tak známy ako tragickú históriou opradená jadrová elektráreň Černobyľ, pri ktorej gigantická konštrukcia stojí. Sovieti do monštruózne stavby investovali sedem miliárd rubľov, teda dvojnásobok toho, čo stála samotná elektráreň. Duga napriek tomu nikdy neprešla do bojového režimu, teda neposielala žiadne dáta.
„Oko Moskvy“ či „Ruský ďateľ“, ako sa bývalému radaru hovorí, stojí v uzatvorenej zóne jadrovej elektrárne, ktorá v roku 1986 zažila najhoršiu katastrofu v histórii energetiky. Či už vyvolá Duga pozitívne či negatívne emócie, dojem zanechá vďaka svojej ohromnej konštrukcii (meria cez 140 metrov na výšku a pol kilometra na dĺžku).
Duga mala fungovať ako špionážne zariadenie včasnej výstrahy, ktoré malo varovať pred vypálením medzikontinentálnych rakiet smerom k Sovietskemu zväzu. Nikdy však nevstúpila do bojového režimu, jej prevádzka bola navyše značne problematická.
Celá oceľová konštrukcia váži podľa najnovších odhadov vedcov približne 13 tisíc ton. Ukrajinci zvažovali, že by Dugu poslali k zemi, pád takého kolosu by však spôsobil značné otrasy pôdy, ktoré by mohli poškodiť neďaleký sarkofág reaktora 4, a tým spôsobiť opätovné zamorenie oblasti rádioaktívnym žiarením. Preto nebol radar doposiaľ zlikvidovaný, ukrajinské úrady s riešením neponáhľajú.
Zdroj: info.cz